Gratulujeme víťazom Ceny Oskára Čepana: Radek Brousil a Ján Zelinka!
12189924_872957759491515_5340702045277867568_n

 

Vyhlásenie víťaza prebehlo 24. októbra v rámci Čepan Víkendu v priestoroch košického Kina ÚSMEV.

Rezervujte si lístok na spoločnú cestu vlakom na Čepan Víkend.

Screen Shot 2015-10-07 at 11.33.44

 

Spoznajte finalistov na Čepan Workshops

Čepan Workshops

 

Z 56 prihlásených vybrala komisia 4. júna 2015 štyroch finalistov

Screen Shot 2015-06-05 at 08.51.23

 

Do jubilejného 20. ročníka Ceny Oskára Čepana sa prihlásilo 56 uchádzačov. Tento rok sa prvýkrát mohli prihlásiť i výtvarníci starší ako 35 rokov, keďže sa veková hranica posunula na 40 rokov. Zo všetkých prihlásených túto možnosť využilo 14 výtvarníkov.

Novinkou tohto ročníka je predĺženie pobytu laureáta v New Yorku zo 6 týždňov na 2 mesiace s novým partnerom Residency Unlimited a vďaka spolupráci s projektom Košice Artist in Residence aj ďalšia dvojmesačná rezidencia v Youkobo Art SpaceTokiu.

Finalistov teraz čaká príprava spoločnej jesennej výstavy v Košiciach, po ktorej odborná komisia rozhodne o laureátovi a tiež sprievodný program, ktorý priblíži verejnosti ich tvorbu.

Finalisti Ceny Oskára Čepana 2015

 

Radek Brousil / prihláška na COČ 2015 / brousil.name
Umělecký program Radka Brousila lze vztáhnout k tvorbě volného okruhu mladších českých výtvarných umělců kladoucích důraz na reference k inherentním vlastnostem média fotografie. Naplňován je ve dvou směrech. V rámci prvního Brousil vychází z tradičnějšího přístupu k fotografii. Kupříkladu v autorské knize Asides (2013) laboroval se snímky stejných míst hornaté slovenské krajiny. Těžištěm těchto romantických fotografií ovšem byly relace, jež mezi nimi zakládaly změny v čase, pozici, výseči obrazového pole, či při použití odlišných kamer. Reflexe média vyvstávala nenápadně a jen pomalu přebírala otěže. Druhý směr reprezentují zátiší s technickým vybavením vlastního ateliéru (Studio Works, 2013–2014). Zde je reflexe fotografické práce explicitní. V obou případech Brousil zprostředkovává zkušenost s podmínkami, za kterých fotografie získává svou podobu a obsah. Soubor pro Cenu Oskára Čepana se ovšem odlišuje od všeho, co dosud dělal. Prvotním východiskem je sice opět reflexe fotografických postupů a techniky, tentokrát ovšem odvíjená až k problematice rasové nerovnosti člověka před aparátem. / Jiří Ptáček

 
 

František Demeter / prihláška na COČ 2015 / krokusgaleria.sk
Hnacím motorom Františka Demetera sú paradoxne pochybnosti o možnostiach maľby ako zobrazovacieho prostriedku. Tento konflikt a množina otázok s ním súvisiaca (napríklad: čo tvorí obraz?) je ako leitmotív, ktorý ho inšpiruje k experimentom na poli maľby. A ešte je tu divák, pohybujúci sa po priestore a pozorujúci dielo z rôznych perspektív. V posledných dvoch Demeterových inštaláciách v galérii Krokus v Bratislave a v galérii SPZ v Prahe sa úloha diváka ukázala byť kľúčová. Dostal možnosť pohybovať Demeterovými obrazmi (a dotknúť sa ich!), čím pre ne vytvoril nový kontext a pre seba zmenil uhol pohľadu. Umelcova viacročná snaha o narušenie tradičnej normy, podľa ktorej patrí obraz na stenu, vyústila do spomínaných maliarskych enviromentov. Demeter nie je umelec, ktorý na plátno prenáša vopred zadefinovanú kompozíciu. To niekedy spôsobí viacnásobné premaľovanie obrazu. Formálny princíp posledné roky umocňuje jeho radikálna práca s rámom, ktorý nemá štandardný rozmer. Výsledné dielo je teda vyústením prvotného zámeru a spontánnej improvizácie v procese tvorby. / Gabriela Kisová

 
 

Viktor Fuček / prihláška na COČ 2015 / viktorfucek.net
Keď Fuček nazýva svoju tvorbu “krajinou”, “topografiou” a “pozorovaním procesov”, pohybuje sa v tej oblasti európskej tradície, ktorá vníma tvorbu ako neustále sa formulujúci stav vzťahov vonkajšieho a vnútorného. Po rokoch skúmania na rozhraní médií, najmä videa, textu a inštalácie, sa dnes totiž jeho pozornosť upriamuje k vyjadreniam na rozhraní procesuálneho záznamu a maľby. Rovnako významným ako vzťah “dovnútra” a “von” je v jeho maľbách bezprostredný čas a organický priebeh tvorby. Odráža sa tu bytostne žitá skúsenosť jedinca, človeka v konfrontácii so súčasným svetom. Intuitívne hľadanie podstaty zaznamenania vnemu ho privádza k najbezprostrednejším možnostiam a prostriedkom. Vzniká tak presah od subjektívneho dialógu k akémusi seizmologickému zdeleniu ľudských vrstiev. V kontexte západnej tradície problematická dualita mysle a tela, tu nachádza východisko v nutnosti somatického ponorenia sa v maľbe. Paralelnými úvahami o okolitých dejoch toto spojenie vyúsťuje vo víziu “krajiny”, v ktorej nie sú diváci. / Ján Valík

 
 

Ján Zelinka / prihláška na COČ 2015 / janzelinka.com
V intenciách súčasného umenia Zelinka stavia svoj program na multimediálnom vyjadrení, avšak s výraznou tendenciou ku klasickému sochárskemu tvaru, i keď ho dosahuje netradičnými (a prekvapujúcimi) prostriedkami. Záujem o tému smrti vyplynul celkom prirodzene z jeho úvah nad etickými problémami (napr. klonovanie). Často užívaný tvorivý princíp apropriácie formuluje tak, aby pri týchto dielach nebolo možné hovoriť o citovom vydieraní. Zelinka rád experimentuje s výrazovými možnosťami rôznych materiálov. Zvlášť fascinujúce sú jeho staršie sochy z rašeliny, v ktorých funguje i mágia samotného materiálu, evokujúceho fenomén „bog people“ (ľudia doby železnej nájdení v rašeliniskách severozápadnej Európy). Súvis s motivikou smrti zaiste treba hľadať i v exaltovane expresívnych „Hlavách“ (2007–2012) modelovaných v betóne. Grotesknosť deformovaných hláv a teda narážka na rokokovú avantgardu Messerschmidtových charakterových štúdií z 18. storočia odľahčuje ťaživosť témy jemnou iróniou a posúva ju do čisto filozofickej roviny. Zelinka pripomína prirodzený sklon organickej hmoty k rozkladu, zároveň však použitím „brutálneho“ materiálu reflektuje jej vzdorovitú a permanentnú snahu po zotrvaní. Konfrontácia oboch fenoménov je pre autora príležitosťou k pôsobivému výtvarnému vyjadreniu zápasu tela a duše. / Jozef Ridilla

Výstava finalistov

Výstava finalistov sa uskutoční od 15. októbra do 8. novembra 2015 v košickej DIG gallery. Návštevníkom je prístupná v dňoch pondelok až piatok a časoch od 12:00 do 18:00. Na výstave spolupracuje i kurátor Barnabás Bencsik (HU), ktorý je pre štyroch finalistov odborným partnerom a konzultantom.

524876_506284132717945_1674492649_n

 

Barnabás Bencsik (*1964, Budapešť)

Vyštudoval literatúru, históriu a dejiny umenia na ELTE University v Budapešti. Súčasťou maďarskej umeleckej scény je už od raných 90. rokov, kedy viedol Studio Gallery v Budapešti (1990–1999). Odvtedy pôsobil na viacerých pozíciách – ako riaditeľ Trafó Gallery v Budapešti (1999–2001), šéfkurátor v Műcsarnok Kunsthalle, spolupodieľal sa na výstavnom projekte pre maďarský pavilón na 49. výtvarnom bienále v Benátkach, bol umeleckým riaditeľom zbierky „MEO–Contemporary Art Collection“. V rokoch 2008–2013 bol riaditeľom múzea súčasneho umenia Ludwig Museum v Budapešti, no vďaka jeho radikálnym postojom k maďarskej kultúrnej politike musel svoju pozíciu opustiť. Začal pracovať ako nezávislý kurátor a predagóg a od roku 2006 vedie rezidenčný umelecký program s názvom ACAX | Agency for Contemporary Art Exchange. Prispel tiež k realizácii nezávislej prehliadky OFF-Biennale v Budapešti.

Čepan Víkend

Vyhlásenie víťaza Ceny Oskára Čepana 2015 prebehne v rámci Čepan Víkendu, ktorý zahŕňa aj ďalší sprievodný program v Košiciach

Vstupné na vyhlásenie víťaza o 20:00 v kine Úsmev (Kasárenské námestie, 040 01 Košice)
3 EUR
pre všetkých. Lístok sa nedá rezervovať a kupuje sa priamo na mieste, pred začiatkom vyhlásenia.

Čepan Vagón
Poďte spoločne vlakom R 603 KRKA na Čepan Víkend a vyhlásenie viťaza Ceny Oskára Čepana so špeciálne vypraveným vagónom pre túto príležitosť. Pre cestu vlakom je nutná online rezervácia miestenky a vstupenky na slávnostný ceremoniál.

24. OKTÓBER
7:55 Odchod Čepan Vagónu z Bratislavy (Trasa vlaku R 603 KRKA)
13:46 Príchod Čepan Vagónu do Košíc
15:00 – 17:00 (priebežne) Návšteva Ateliéru Jána Mathého s výkladom
jeho manželky Evy Mathéovej bude prebiehať priebežne v čase 15–17 hod.
Prísť sa dá kedykoľvek v tomto čase. Adresa ateliéru: Horolezecká 1, 040 01 Košice. Doprava: autobus č.29 zo Stanice na zastávku Atletická (príchod individuálne).
o 15:00 a o 16:30 Komentovaná prechádzka po (architektúre) v Košiciach s Mišom Hudákom (Východné pobrežie). Zraz na komentovanú prehliadku je o 15.00 a o 16.30 pred OD Dargov (Hlavná 2, 040 01 Košice) pri keramickom reliéfe od Imricha Vaneka. Pozrieme si Neologickú synagógu, v ktorej je filharmónia, zvyšky starého pivovaru, asanačné pásmo, najstaršie sídlisko v meste, opustený židovský cintorín a samozrejme nekonečné množstvo sôch.
18:00 Komentovaná prehliadka s autormi a hosťujúcim kurátorom
Barnabásom Bencsikom (HU) na výstave finalistov v DIG gallery, Strojárenská 3.
20:00 Slávnostné vyhlásenie víťaza v Kine Úsmev, Kasárenské námestie, 040 01 Košice
22:00 Afterpárty v Tabačka Kulturfabrik

25. OKTÓBER
10:00–12:00 Brunch s finalistami
a víťazom COČ 2015 v Tabačka Kulturfabrik
11:47 IC 402 >> 16:10 v Bratislave (individuálne)
12:14 R 608 >> 18:05 v Bratislave (individuálne)
13:24 IC 1500 >> 18:23 v Bratislave (individuálne)

Čepan Workshops

Séria workshopov s finalistami Ceny Oskára Čepana 2015

Finalisti 20. ročníka Ceny Oskára Čepana sa predstavia prostredníctvom workshopov v štyroch mestách – Bratislave, Žiline, Banskej BystriciKošiciach. Zámerom výtvarných stretnutí bude priblížiť proces tvorby a premýšľanie umelcov a finalistov Radka Brousila, Františka Demetera, Viktora Fučeka a Jána Zelinku. Zapojiť sa do otvoreného formátu workshopov bude možné kedykoľvek v čase ich trvania a pre účasť nie je nutné žiadne výtvarné vzdelanie. Počas trojhodinových workshopov budú mať účastníci možnosť zareagovať na tvorivé zadania výtvarníkov a súčasťou akcií bude aj prezentácia ich tvorby. Kapacita workshopov je obmedzená, preto prosíme o potvrdenie účasti na kuchtova@oskarcepan.sk.

event-workshop-beztechniky-brousil

Ako prvý proces svojej tvorby predstaví finalista Radek Brousil na fotografickom workshope v kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie. Ťažiskom jeho tvorby je ateliérová fotografia, pre ktorú skladá zátišia z fotografických pomôcok.

Fotografický workshop finalistu Ceny Oskára Čepana 2015
Stanica Žilina-Záriečie / Žilina
10. september 2015 / štvrtok / 17:00 – 20:00
Facebook event / Stanica event

event-workshop-beztechniky-zelinka

V priestoroch Slovenskej národnej galérie v Bratislave sa predstaví sochár Ján Zelinka, ktorý pracuje s klasickým sochárskym postupom odlievaním – resp. zalievaním. Výtvarník zbiera a konzervuje fyzické pozostatky už neživých zvierat. Pod jeho vedením budú účastníci môcť vyskúšať odlievanie do sadry, či do zliatin olova a cínu.

Sochárský workshop finalistu Ceny Oskára Čepana 2015
Slovenská národná galéria / Bratislava
17. september 2015 / štvrtok / 17:00 – 20:00
Facebook event / SNG event

event-workshop-beztechniky-demeter

S maliarom Františkom Demeterom budú účastníci workshopu v košickej Tabačke Kulturfabrik hľadať odpovede na základe konceptuálnych zadaní. Pokusy a omyly sú vítané.

Tabačka Kulturfabrik / Košice
23. september 2015 / streda / 17:00 – 20:00
Facebook event

event-workshop-beztechniky-fucek

Výtvarník Viktor Fuček povedie workshop na tému performatívna kresba v banskobystrickom kultúrnom centre Záhrada. Na základe niekoľkých cvičení a pomocou intuitívnej kresby budú účastníci zaznamenávať svoje prežívanie. Viktor Fuček vo svojej tvorbe performatívnym spôsobom skúma limity výtvarných materiálov.

Záhrada – Centrum nezávislej kultúry / Banská Bystrica
28. september 2015 / pondelok / 17:00 – 20:00
Facebook event / Záhrada event

Čo získa víťaz

Víťaz Ceny Oskára Čepana 2015  získa finančnú odmenu 2600 €, tiež 2 mesačný pobyt v New Yorku v spolupráci s organizáciou Residency Unlimited a po návrate z rezidenčného pobytu možnosť realizovať samostatnú výstavu. Vďaka spolupráci s projektom K.A.I.R. – Košice Artist in Residence je tohtoročnou novinkou aj možnosť absolvovať ďalší dvojmesačný rezidenčný pobyt v Youkobo Art Space v Tokiu.

Screen Shot 2015-05-14 at 09.10.37

 

Odborná komisia

Dušan Barok (SK/NO) sa venuje teórii, umeniu a softvéru. Je zakladajúcim členom iniciatívy pre kolaboratívny výskum umenia, médií a humanitných vied Monoskop, absolventom Piet Zwart Inštitútu v Rotterdame a členom zoskupenia La Société Anonyme. Pôsobí v nórskom Bergene a v Bratislave.

Milena Bartlová (CZ) je historička a teoretička umenia, profesorka na UMPRUM a FHS UK. Venuje se dejinám umenia stredoveku, metodológii a historiografii dejín umenia, muzeoloógii, vizuálnym študiám a tiež kritike súčasného umenia. Píše aj kulturno-politickú publicistiku. Jej posledná kniha „Skutečná přítomnost: středověký obraz mezi ikonou a virtuální realitou (2012)“ získala Cenu F. X. Šaldy.

Adam Budak (PL/CZ) je šefkurátor Národnej galérie v Prahe. Kurátorsky sa podieľal na veľkom množstve medzinárodných výstav, medzi ktoré patria napr. samostatné výstavy Johna Baldessari, Tatiany Trouvé, Cerith Wyn Evans, alebo Moniky Sosnowskej. Bol kurátorom súčasného umenia v Hirshhorn múzeu vo Washingtone a Kunsthaus v Grazi.

Monika Mitášová (SK) je kritička a teoretička architektúry. Zaoberá sa dejinami teórií a súčasnými teóriami architektúry. Pôsobila v Centre pre teoretické štúdie UK a AV ČR v Prahe, prednášala na Škole architektúry AVU v Prahe a na FA TU v Liberci. V roku 2012 vydala knihu Oxymorón a pleonasmus. Texty kritické a projektivní teorie architektury a v roku 2014 spolu s Jiřím Ševčíkom Česká a slovenská architektura 1971 – 2011, Texty, rozhovory, dokumenty. Aktuálne pôsobi ako docentka na FF
Trnavskej univerzity v Trnave.

Joanna Rajkowska (PL) je poľská umelkyňa, významná predstaviteľka tzv. komunitného umenia (community-based art), autorka objektov, filmov, inštalácií, efémérnych akcií a projektov do verejného priestoru. Medzi jej emblematické práce patrí napr. 15 m vysoká palma vo Varšave “Pozdrowienia z Alej Jerozolimskich 2002- doteraz” alebo “Oxygenerator, 2007″ – jazierka na varšavskom Grzybowského námestí.

Peter Tajkov (SK) je výtvarný teoretik. V nultých rokoch pôsobil ako kurátor výstav súčasného umenia v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach, kde pripravil množstvo monografických i tematických projektov a katalógov. Od roku 2001 pôsobí na Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. V oblasti súčasného umenia sa významne podieľal na formovaní, mapovaní a propagovaní súčasnej východoslovenskej scény. Zároveň sa aktívne venuje archeologickému výskumu, zvlášť stredovekej sakrálnej architektúre.

Tina Kukielski (USA) je nezávislá kurátorka a autorka žijúca v New Yorku. V posledných rokoch pracovala ako spolukurátorka medzinárodnej výstavy 2013 Carnegie International a ako kurátorka skupinovej výstavy All Watched Over (James Cohan Gallery, New York), o ktorej sa písalo v NYTimes a v Artforum.  Kukielski bola kurátorkou výstav Coryho Arcangela a Antoina Catala (obidve v Carnegie Museum of Art v Pittsburghu) a výstav Sadie Benning, Corina Hewitta, Omera Fasta, Taryn Simon a Sary VanDerBeek (všetky vo Whitney Museum of American Art, New York), ako aj množstva skupinových výstav. V roku 2015 ju online portál Artnet menoval medzi 25 vychádzajúcimi ženskými kurátorskými hviezdami.

Do 20. ročníka sa prihlásilo 56 uchádzačov

Pozrite si portfóliá prihlásených (zoradené podľa dátumu prihlásenia): Tomáš Werner, Martin Vongrej, Peter Králik, Ivana Sláviková, Mária Čorejová, Juraj&Ivan Dudáš, Andrea Juneková, Peter Cábocky, Ján Šipöcz, Radek Brousil, Lukáš Černák, Juraj Kollár, Daniela Krajčová, Boris Sirka, Jakub Hošek, Viktor Fuček, Nik Timková, Alexandra Barth, Miroslav Trubač, Svetlana Fialová, Lucia Luptáková, Martinka Bobriková, Martin Špirec, Jarmila Mitriková & Dávid Demjanovič, Erik Sikora, Tomáš Marušiak, Marcel Mališ, Tomáš Makara, Zuzana Žabková, Juraj Gábor, Monika Hurňanská Stacho, Štefan Papčo, Veronika Sramaty, Patrícia Koyšová, Lucia Papčová, Jozef Srna, Lucia Tallová, Lucie Mičíková, František Demeter, Michaela Knížová, Jaroslava Frajová, Tamara Moyzes, Barbora Haviarová, Pavlína Komoňová, Dominika Lehocká, Janka Duchoňova, Michal Gogora, Matej Fabian, Samuel Paučo, Rudolf Janák, Kristián Németh, Pavol Rosenberger, Katarína Hládeková, Erika Miklóšová, Andrej Harsany a Ján Zelinka.

 

Stanovisko komisie k výberu finalistov

Porota vysoko ocenila výbornú kvalitu prihlásených prác. V škále viac ako 50 prihlášok kladne hodnotila rozmanitosť tém i výtvarných médií. Tento ročník Ceny Oskára Čepana potvrdil veľmi dobrý stav umeleckej produkcie na mladej slovenskej výtvarnej scéne. Porota pozitívne hodnotila zvýšenie vekovej hranice do 40 rokov, ktoré umožňuje reflektovanie situácie v rozvoji umeleckej kariéry. Poslaním ceny je podpora transferu v občianskych a umeleckých komunitách a medzi nimi.

Po intenzívnej diskusii sa porota dohodla na výbere nasledujúcich štyroch finalistov (v abecednom poradí): Radek Brousil, František Demeter, Viktor Fuček, a Ján Zelinka.

Fotografické dielo Radka Brousila znovudefinuje médium fotografie, zameriava sa na materialitu média aj na jeho konceptuálny status. Spytuje integritu fotografie jej vysokou estetizáciou až pre-estetizovaním a posúva ju k sebareflexívnym kvalitám. “Expandovaná” maľba Františka Demetera navodzuje situácie ponorenia sa do diela, ktoré nadväzujú dialóg s priestorom tým, že abstrahujú vzťahy k ľudskej postave a menia vnímanie divákov. Opustením rámu maľba získava priestorovú autonómiu a trvá ako aktívny účastník okolitého prostredia. Veľkoformátové plátna Viktora Fučeka sú maľbou performovanou ako palimpsest. Fučekove maľby pripomínajú vznešené a post-romantické zobrazenia prírody a telesnosti v podobe abstraktných krajín vrstveného objemu a maliarskych prevrstvení. V centre mnohostranného sochárskeho diela Jána Zelinku je koniec nevinnosti. Skúmanie, „ohľadávanie“ post-humánnosti a alternatívnych vízií prírody prispieva k umelcovým štúdiám rozkladu a smrti.

Na stretnutí komisie boli prítomní: Milena Bartlová (CZ), Monika Mitášová (SK), Joanna Rajkowska (PL), Adam Budak (PL/CZ), Peter Tajkov (SK). Z pracovných dôvodov sa osobne nezúčastnil Dušan Barok (SK/NO), ktorý svoje vyjadrenie poslal písomne.

O Cene Oskára Čepana

Cena Oskára Čepana je určená vizuálnym umelcom a umelkyniam do 40 rokov (do roku 2014 bola hranica 35 rokov), patrí do siete prestížnych súťaží YVAA a na Slovensku ju realizuje Nadácia – Centrum pre súčasné umenie.

Súťaž vznikla v roku 1996 z iniciatívy Wendy W. Luers, prezidentky Nadácie otvorenej spoločnosti (Civil Society Foundation, USA), ako paralela k českej Cene Jindřicha Chalupeckého. Súťaž od svojho vzniku prešla viacerými premenami a jej podobu formovali inštitúcie, ktoré ju dodnes organizovali: Slovenská národná galéria (1996), Vysoká škola výtvarných umení (1997–1998), Contemporary Art Agency – international (1999–2000), Nadácia – Centrum súčasného umenia (2001 – dodnes).

Od roku 2002 je Cena Oskára Čepana súčasťou medzinárodnej siete identických súťaží YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovaných v krajinách stredovýchodnej Európy, kam patria Cena Jindřicha Chalupeckého (CZ), Cena Radoslava Putara (HR), Cena Dimitrija Bašičevića Mangelosa (RS), Denes Award (MKD), Artist of Tomorrow Award (KS), Zvono Award (BIH), The OHO Group Award (SLO), Ardhje Award (ALB) a Baza Award (BG).

V súčasnosti Cenu odborne zastrešuje a realizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia. Účasť v súťaži nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom a vzťahuje sa na výstupy v ľubovoľnej oblasti súčasného výtvarného umenia i s autorskými presahmi do iných umeleckých oblastí. Od roku 2003 je súťaž finančne podporovaná Ministerstvom kultúry SR.

Od roku 2014 cenu koordinuje nový realizačný tím >

Koordinátori Ceny – Tomáš Džadoň a Barbora Šedivá
PR manažérka – Ľubica Drangová
Dramaturgička sprievodných programov – Magdaléna Kuchtová
Grafický dizajn – Boris Meluš

Laureáti / finalisti
1996–2014

Cena Oskára Čepana (2001–2014)

  1. Jana Kapelová / Martin Kochan, Jaroslav Kyša, Matěj Smetana
  2. Radovan Čerevka / Erik Sikora, Martin Vongrej, Zuzana Žabková
  3. Mira Gáberová / Tomáš Džadoň, Oto Hudec, Matej Vakula
  4. Tomáš Rafa / Kassaboys, Katarína Poliačiková, Ján Šipöcz
  5. Petra Feriancová / Štefan Papčo, Jaroslav Varga, Pavla Sceránková
  6. András Cséfalvay / Tomáš Džadoň, Viktor Frešo, Jarmila Džuppová
  7. Svätopluk Mikyta / Petra Feriancová, Ján Šicko, Jaroslav Varga
  8. Lucia Nimcová / Erik Binder, Patrik Illo, Filip Jurkovič
  9. Aneta Mona Chisa & Lucia Tkáčová / Stano Masár, Ildikó Pálová, Lucia Dovičáková
  10. Ján Vasilko / Radovan Čerevka, Radim Labuda, Ingrid Višňovská
  11. Michal Moravčík / Tomáš Agat Blonski, Jaroslav Kyša, Peter Maukš Voda
  12. Mário Chromý / Martin Kollár, Svätopluk Mikyta, Boris Sirka
  13. Pavlína Fichta Čierna / Juraj Dudáš, Stano Masár, Maroš Rovňák
  14. Marko Blažo / Erik Binder, Dorota Sadovská, Dušan Zahoranský

Cena mladého výtvarníka roka Tonal (1999–2000)

  1. Vanesa Hardi / Marianna Čunderlíková, Marek Kvetán, Bohuš Kubinský
  2. Emöke Vargová / Marko Blažo, Róbert Kočan, Dorota Sadovská

Mladý slovenský výtvarník roka (1996–1998)

  1. Ilona Németh / Dorota Sadovská, Emöke Vargová, Marek Kvetán
  2. Anton Čierny / Peter Ondrušek, Dorota Sadovská, Dušan Zahoranský
  3. Patrik Kovačovský / Bohuš Kubínsky, Dušan Zahoranský, Adriana Korkošová

Kto bol Oskár Čepan

Oskár Čepan (1925–1992) patrí medzi najväčšie osobnosti slovenskej vedy a kultúry dvadsiateho storočia. Bol literárnym vedcom, výtvarným teoretikom a kritikom, výtvarníkom, archeológom a paleontológom. To, že sme si to doteraz nevšimli, nemá iný dôvod ako našu vlastnú nevšímavosť k skutočným osobnostiam. V literárnej vede (Kontúry naturizmu, 1977; Stimuly realizmu, 1984; Rázdelia romantizmu; Literárne bagately, 1971, 1992) bol tvorcom koncepcie pluralitných dejín slovenskej literatúry, zakázanej v čase neslobody, rovnako ako bolo tabuizované samotné slovo pluralita. Dnes tvorí pluralitná koncepcia základ uvažovania o dejinách slovenskej architektúry, výtvarného umenia, literatúry, divadla, filmu dvadsiateho storočia.

Vo výtvarnom umení bol Oskár Čepan už v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia autorom surrealistických koláží. V päťdesiatych rokoch tvoril abstraktné geometrické zápisníkové záznamy a od konca šesťdesiatych do konca osemdesiatych rokov intermediálne literáže (Obrazy Oskára Čepana, 2006). Bol teoretikom a diskusným partnerom bratislavských Konfrontácií, navštevoval od konca päťdesiatych rokov ich ateliéry, otváral im bytové a neskôr verejné výstavy doma a v zahraničí. Už v štyridsiatych rokoch písal Oskár Čepan o surrealistických obrazoch Giorgia de Chirica. V roku 1968 vydal priekopnícky výber textov Kazimíra S. Maleviča s kľúčovou štúdiou Malevičov suprematizmus. Publikoval štúdiu o neznámom rusko-slovenskom avantgardnom výtvarníkovi Sergejovi I. Šaršúnovi. Pripravil do tlače antológiu textov Vasilija Kandinského, ku ktorým napísal štúdiu Stupne Vasilija V. Kandinského. Rovnako pripravil do tlače veľký výber textov Od konštruktivizmu k produktivizimu. Tatlinova iniciatíva, do ktorej napísal text Pocta J. V. Tatlinovi. Na príprave týchto textov sa ako prekladateľka podielala manželka Naďa Čepanová. Ich vydanie bolo v čase začínajúcej pookupačnej normalizácie zastavené.

Rovnaký osud postihol Čepanove prvolezecké monografie o Mariánovi Čunderlíkovi a Rudolfovi Filovi. Čepanova interpretácia Rudolfa Filu medzi Erosom a Thanatosom korešponduje so súdobým konceptom Georgesa Batailla a Čunderlíkov kĺzavý prechod od figuratívneho umenia k abstrakcii chápal Čepan ako cestu, ktorej druhý smer vyznačovali túžby a výzvy telesného bytia. Už v roku 1964 sa vydal v úvahe o vzťahu slova a obrazu v textoch Ladislava Novomeského a fotografiách Martina Martinčeka po stopách Brancusiho, Pevsnera, Gabu, Dubufetta, Hartunga do nevidených a nevídaných priestorov nezbadaného sveta viditeľného a neviditeľného, ktorý práve vtedy objavoval vo svojej filozofii vnímania Maurice Merleau-Ponty. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa Oskár Čepan vďaka priateľstvu s Rudolfom Filom zúčastňoval s mladšími kolegami na jeho neverejných výstavných podujatiach na Strednej škole umeleckého priemyslu a Rudolfovi Filovi otvoril v roku 1988 prvú verejnú výstavu po takmer dvadsiatich rokoch.

Oskár Čepan bol spolu s výtvarníkmi Konfrontácií súčasťou mladej generácie, ktorá urobila v dejinách slovenského výtvarného umenia dvadsiateho storočia základný rez. Slovenské výtvarné umenie sa vzpieralo od začiatku abstrakcii ako základnej línii moderného výtvarného umenia. Odmietlo ju v časoch Fullových a Galandových Súkromných listov, neprijalo ju ani za čias nadrealizmu a ideologicky ju tabuizovalo v časoch socialistického realizmu. Až v šesťdesiatych rokoch sa stala abstrakcia v najrozmanitejších podobách, formách a prejavoch súčasťou pohybu, v ktorom sa naplno presadil pluralitný princíp a slovenské výtvarné umenie sa stalo rovnocennou súčasťou aktuálneho pohybu európskeho a svetového výtvarného a vizuálneho umenia. Po auguste 1968 sa však stalo abstraktné umenie opäť na dvadsať rokov najostrakizovanejšou súčasťou slovenského výtvarného umenia.

Oskár Čepan stelesňuje v prvom rade odvahu mladých výtvarníkov z okruhu Konfrontácií, ale súbežne s nimi alebo v tesnom slede za nimi aj konceptualistov a predstaviteľov všetkých foriem performancie a kultúry prezencie. Svojím prístupom, korešpondujúcim s fenomenologickou filozofiou vnímania, prekročil horizont dobového uvažovania. Nikdy od svojho presvedčenia neustúpil, radšej sa v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch pohyboval v neverejných nikách a priateľsky pomáhal mladším kolegyniam a kolegom – v tom spočíval étos jeho práce. Mal úžasnú vedeckú a kultúrnu intuíciu, preto je jeho teoretická práca stále podnetná a aktuálna. V roku 1976 sformuloval základný koncept autobiografickej archeologickej pamäte, ktorý sa uplatnil v takmer rovnakej formulácii o štvrťstoročie neskôr u Georgesa Didiho-Hubermana. Okrem toho mal výnimočnú vlastnosť – bol pripravený revidovať generáciami kanonizované, ale aj svoje vlastné ustálené názory. Stelesňoval asketickú podobu života v kultúre – radšej ostal v kultúrnom povedomí prítomný len latentne, ako by mal kvôli pohodliu a úspechu obetovať svoje presvedčenie.

Z tohto hľadiska je pomenovanie ceny pre mladého výtvarníka menom Oskára Čepana výnimočným činom výtvarného spoločenstva. Čepan v sebe spája odvahu, étos, presvedčenie, intuíciu a schopnosť revidovať ustálené názory. Sú to vlastnosti ojedinelé, hodné mladých nositeľov Ceny Oskára Čepana a jej trvalého kultivovania.

– Peter Zajac, júl 2014

Kontakt

Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia – nezisková kultúrna organizácia, ktorá sa venuje podpore súčasného vizuálneho umenia, stimuluje proces jeho tvorby a jej prezentácie. Robí tak prostredníctvom výstavných, grantových, vzdelávacích a dokumentačných aktivít, organizuje Cenu Oskára Čepana, festival vizuálneho umenia BLAF, každoročné aukcie súčasného slovenského umenia s podporou Sotheby’s, výstavy v OPEN Gallery, grantové výzvy, programy v oblasti vzdelávacej pedagogiky a i. Ako nezisková organizácia tak prispieva k posilňovaniu kultúrneho sektora na Slovensku, sídli v Bratislave.

Od roku 2014 cenu koordinuje nový realizačný tím >

Koordinátori COČ – Tomáš Džadoň a Barbora Šedivá
PR manažérka – Ľubica Drangová
Dramaturgička sprievodných programov – Magdaléna Kuchtová
Grafický dizajn – Boris Meluš

TLAČOVÉ SPRÁVY
Tlačová správa COČ 2015 – Začína sa 20. ročník
Tlačová správa COČ 2015 – Štyria finalisti
Tlačová správa COČ 2015 – Jubilejný ročník v DIG gallery
Tlačová správa COČ 2015 – Séria workshopov s finalistami
Tlačová správa COČ 2015 – Vernisáž finalistov 20. ročníka Ceny Oskára Čepana
Tlačová správa COČ 2015 –
20. ročník Ceny Oskára Čepana mádvoch laureátovVyjadrenie komisie k vyhláseniu laureátov

ARCHÍV
Cena Oskára Čepana 2014

ĎAKUJEME ZA PODPORU NAŠIM PARTNEROM
The Foundation for a Civil Society
Trust for Mutual Understanding
Slovenská národná galéria
Ministerstvo kultúry SR
K.A.I.R. – Košice Artist in Residence
Zuzana Budská, advokátka
J&T Banka
Poľský inštitút v Bratislave
works.io
US Embassy Slovakia
Flash Art Czech & Slovak Edition
Rádio Devín
Rádio_FM
Slovenské múzeum dizajnu
Tabačka Kulturfabrik
Kino Úsmev
DIG Gallery
Stanica Žilina-Záriečie
Záhrada – Centrum nezávislej kultúry
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK)
Visit Košice
Východoslovenská galéria v Košiciach