Laureátom Ceny ASK? je Omar Mirza. Gratulujeme!

Vyjadrenie poroty (Jana Németh, Michal Novotný, Michal Murin):

Na kritickej práci Omara Mirzu oceňujeme zrozumiteľný jazyk a jednoduchý štýl, jasnosť, ale zároveň presnosť, s ktorou čitateľom približuje komplexné problémy súčasného umenia. Jeho texty si zároveň udržujú dynamiku, ľahkosť a rytmus – štylistické kvality pre dosah výtvarnej kritiky nie menej dôležité. Nim zaslaný kritický text, ako jeden z mála, obsahoval rozšírenie samotného umeleckého problému o historický, politický a geografický kontext, esejistický charakter, ktorý umožňuje čitateľovi dozvedieť sa aj niečo viac, než len kritické zhodnotenie pojednávanej výstavy, a ktorý sa zároveň nebojí otvorene vystúpiť voči problémom súčasnej slovenskej spoločnosti. Oceňujeme tiež Mirzovu dlhodobú prácu, ktorú pre slovenskú výtvarnú kritiku odvádza a to, že jeho cieľom je najširšie publikum, nie len akademická reflexia.


Výstava laureátov COČ v Novej Cvernovke do 29.12.2017.

 


Laureátom 22. ročníka Ceny Oskára Čepana je kolektív nominovaných umelcov. Gratulujeme!

finalisti-allVyjadrenie poroty:

Práve dnes, deň po výročí 17. novembra, my ako porota Ceny Oskára Čepana oceňujeme dynamiku jednoty, solidarity a podpory vytvorenej nominovanými umelcami.

Z pozície porotcov by sme neradi narušili pozitívny potenciál, preto sme sa rozhodli udeliť cenu, a z nej vyplývajúcu zodpovednosť, všetkým nominovaným umelcom ako celku, pod podmienkou, že pravidlá a požiadavky ceny budú naplnené a umelci si zo svojho kolektívu vyberú jedného zástupcu, ktorý využije dvojmesačný rezidenčný pobyt v Residency Unlimited  v New Yorku.

Finančná časť ocenenia bude odovzdaná celej skupine. Rozhodnutie, ako tieto finančné prostriedky budú distribuované, je ponechané na ich slobodnej vôli.

Porota uvítala vzájomnú pomoc medzi umelcami, a tiež ako sa táto pomoc odrazila do formy a obsahu výstavy, ktorá ako celok pomohla prezentácii jednotlivých diel. Radi by sme zdôraznili jej kritický potenciál a spôsob, akým sa pokúša redefinovať rolu umenia a umelca. Z výstavy je tiež zjavné ako kontext, zdroje či rámce  podpory, a v najširšom zmysle  aj environmentálne aspekty, ovplyvňujú podobu diela a jeho vnímanie.

Kolektív fianlistov by mal oznámiť kto sa zúčastní rezidencie v New yorku do 3.decembra 2017.

_____

Laureate of 22nd edition of Oskár Čepan Award is the collective of nominated artists. Congratulations!

Today, the day after the anniversary of 17 November, the jury greatly appreciates the dynamics of unity, solidarity and support established between the artists nominated for the Oskar Cepan Award 2017. 

The jury doesn’t want to break these dynamics and spirit within the group and therefore has decided to award the prize, but also its consequent responsibilities, to all of the nominated artists as a collective. The condition that the rules and requirements of the award will be fulfilled and that the artists among themselves will choose one person to take up the 2 month residency in New York at Residency Unlimited in Spring 2018.

The financial resources of the prize are awarded to the group. Taking a decision on how these financial resources are used is also handed over to the group.

The jury appreciates how the artists have helped each other and how this is translated into the exhibitionˇs form and content, which in turn helps the individual works. The jury acknowledges critical potential of the show and the way in which it repositions the role of art and of the artist. 

Furthermore, the jury acknowledges how the exhibition recalls that the conditions of context, resources, structures of support and environment conditions in the broadest sense all affect an artwork and its reception.

The artists should decide who will take up the residency at RU NYC by 3 December 2017.

Na rezidenciu do Residency Unlimited v NYC vycestuje Katarína Hrušková, ktorú si spomedzi seba kolektívni laureáti sami zvolili!

____

Katarína Hrušková will take part in the YVAA´s artists in residence in Residency Unlimited in NYC. The collective of laureates chose her among themselves.


Porota COČ 2017

„Napriek ťažkému rozhodovaniu sme sa, jednak z dôvodu povahy ceny, ktorej cieľom je podporovať mladé a experimentálne umenie, aj z dôvodu situácie súčasného sveta, ktorý zažíva krízu hraníc medzi jednotlivými disciplínami neschopnými spolu komunikovať, spočívajúcu v stále väčšom prepojení, ktorému sa však súčasné elity snažia zabrániť uzatváraním národných hraníc, rozhodli vybrať umelcov, ktorí sa snažia prepojovať tradične ohraničené polia, či už medzi disciplínami alebo v rámci oddelených rolí v týchto disciplínach, ako je napríklad umelec a kurátor, alebo tiež obecne v európskej tradícii zakorenené rozdelenie medzi jednotlivcom a kolektívom, a teda následne aj umelcom a umením.“

 

Lily Hall (UK) je kurátorka so zázemím v Londýne. Jej aktuálny kurátorský projekt predstavuje slovenské umelkyne Pavlu a Luciu Scerankové na výstave SurfaceTensions v Pump House Gallery, ktorá je organizovaná v spolupráci s Českým Centrom v Londýne. Zároveň spolukurátorovala výstavu Soft Walls, ktorá prebieha v Museo de la Solidarided Salvador Allende (MSSA) v Santiago de Chille. V období 2012-2014 Hall zastávala kurátorskú a organizačnú rolu vo výstavnom oddelení v Calvert 22 Foundation zameranej na umenie a kultúru Východnej Európy a Ruska. Súčasne však pracovala na svojich vlastných projektoch prebiehajúcich v Londýne. Lily vyštudovala magisterský kurátorský program na Royal College of Art (2010-2012) a bakalársky program zameraný na históriu a anglickú literatúru (2004-2007).

Barnabás Bencsik (HU) je zakladateľ a riaditeľ maďarskej ACAX|Agency for Contemporary Art Exchange, agentúry na podporu a rozvoj kooperácie medzi lokálnou a zahraničnou umeleckou scénou. V období rokov 1993 – 1995 bol programovým koordinátorom v maďarskej pobočke vtedy vznikajúcej medzinárodnej sieti Soros Center for Contemporary Arts. Pôsobil tiež ako hlavný kurátor v Műcsarnok|Kunsthalle, v rámci čoho spoluvytváral projekt reprezentujúci Maďarsko na 49. ročníku benátskeho bienále.

Dorota Kenderová (SK) je umelkyňa a riaditeľka Východoslovenskej galérie v Košiciach. Slovenskú umeleckú scénu nevníma len z pozície manažérky; vyštudovala VŠVU, kde neskôr pôsobila ako odborná asistentka v ateliéri IN na Katedre intermédií a multimédií. Je spoluzakladateľkou bratislavskej galérie HIT, ktorá od roku 2003 vytvára konzekventný výstavný program zohľadňujúci medzinárodný umelecký diskurz.

Michal Novotný (CZ) je kurátor, kritik a publicista so stálym zázemím v Prahe, kde pôsobí ako riaditeľ a kurátor Centra pre súčasné umenie FUTURA. Online platforma Artsy ho menovala za jedného z 20 najvplyvnejších mladých kurátorov sveta. V roku 2016 sa tiež stal laureátom Ceny Věry Jirousové odovzdávanej mladým začínajúcim a etablovaným kritikom výtvarného umenia.

Kiki Petratou (GR/NL) je umelkyňou, kurátorkou a galeristkou pôsobiacou v Rotterdame, Holandsko. Po štúdiu na aténskej Vysokej škole umenia sa presťahovala do Holandska, kde pokračovala v magisterskom štúdiu na Piet Zwart Inštitúte a následne získala druhý magisterský titul na amsterdamskej univerzite z oboru výskumu mediálnych štúdií. V roku 2012 otvorila svoju galériu JOEY RAMONE prezentujúcu začínajúcich umelcov s progresívnym prístupom k tvorbe.

Profily finalistov/laureátov

APART collective / portfólio

APART collective narušuje pojmy individuality, autorstva a roli jednotlivca v rámci kolektívnej spolupráce. APART funguje ako platforma operujúca naprieč poľom rozdielnych aktivít, ktoré formujú prax súčasného umenia: od verejných akcií po vydavateľskú činnosť. APART za dobu svojej činnosti vytvoril akýsi druh zdola organizovanej inštitúcie, ktorá sa nezaoberá len tvorbou výstav, ale vytvára zliatinu rozdielnych umeleckých a kurátorských praktík. Organizujú, privážajú a na mieste pracujú so stále rastúcou sieťou umelcov, kritikov, akademikov a dizajnérov, vytvárajúc nové podporné siete a modely spolupráce.


 

Katarína Hrušková / portfólio 

Katarína Hrušková svojím silným vizuálnym jazykom paralelne rozvíja dve línie. Hľadá spôsoby, ako sa písané a hovorené slovo  môže správať ako vizuálne umenie a fotografia ako performance. V jej tvorbe je ukrytý zmysel intimity a nestálosti, zdôraznený prítomnosťou hovoreného slova a živého tela, ktorý uniká jasnej jazykovej interpretácii, ale zachováva silný estetický zmysel.


 

Nik Timková / portfólio

Tvorba Nik Timkovej vzniká naprieč rôznymi druhmi praxe – prepája módu s hudbou a vizuálnym umením a vytvára  svojráznu kombináciu mýtického s virtuálnym . Pracuje s materiálom, alebo v rámci materiálov, ktoré má k dispozícii, narušujúc predstavu ich prirodzenosti a zároveň otázku autentickosti identity,  spochybňujúc pevnú hranicu medzi iróniou a úprimnosťou, vysokým a ľudovým. Tvorí ako súčasť medzi-kultúrnych umeleckých sietí nadväzujúcich na tradície undergroundu.


 

Zuzana Žabková / portfólio

Zuzana Žabková prepája performance, video a inštaláciu ako umelkyňa, tanečníčka, choreografka. Jej tvorba je silne autonómna a zároveň voľne prekračuje jednotlivé disciplíny.  Čerpá z celej škály historických a súčasných repertoárov- od literatúry, cez klasickú hudbu až po film, či choreografiu, ktoré integruje do ucelenej umeleckej praxe. Pracuje s tým čo znamená pozícia diváka a pohráva sa s priamočiarosťou, bezprostrednosťou, zraniteľnosťou a vystavením sa vo vzťahu k druhým a zdôrazňuje napätie medzi živou udalosťou a dokumentáciou.


 

Výstava finalistov

Vernisáž výstavy finalistov COČ 2017 prebehne 9. novembra o 18:00 v Nitrianskej galérii. Návštevníkom je prístupná denne od 10. novembra do 3. decembra 2017 a okrem pondelka od 10.00 do 18.00 hod a v soboty a nedele od 13.00 do 18.00 hod.

 

 

Nitrianska galéria: Župné námestie 3, 949 01 Nitra. www.nitrianskagaleria.sk

 

Čepan Víkend

Program
PIATOK 17. NOVEMBER
20:00     PechaKucha Night Nitra
Špeciálne umelecké vydanie PechaKucha Night Nitra, na ktorom sa predstavia aktuálni aj bývalí finalisti Ceny Oskára Čepana, organizátori Divadelnej Nitry aj Igor Hanečák a Richard Otott.
Miesto: Univerzitný tvorivý ateliér, Slančíkovej 1

SOBOTA 18. NOVEMBER
11:00   Komentovaná cyklo-prechádzka Nitrou
Výhliadková cyklo-jazda Nitrou komponovaná vizuálnym umelcom Danom Didom a zakladateľom Hideparku Marekom Hattasom.
Miesto: Stretnutie pred Nitrianskou galériou, Župné námestie 3

13:00   Čepan Škola – workshop pre rodiny s deťmi – ,,Mikrokozmos“
Tvorivý workshop plný sveta mikroorganizmov.
Trvanie: 60 minút
Miesto: Nitrianska galéria, Župné námestie 3
Viac info: 0908 824 464, erika.meszarosova@nitrianskagaleria.sk

14:00     Čepan Akadémia
Diskusia o intermediálnych zásahoch a medziodborovej spolupráci na Slovensku.
Diskutujúci: Ján Šimko – dramaturg a režisér Divadelnej Nitry a Michal Murin – umelec a pedagóg
Diskusia o aktuálnom stave umeleckej kritiky na Slovensku v kontexte vzniku novej slovenskej Ceny ASK? pre mladých kritikov.
Diskutujúci: Jana Németh (Denník N), Sabrina Muchová (Cena Věry Jirousové) a Michal Stolárik (nezávislý kurátor a kritik)
Moderátor: Omar Mirza, kurátor a teoretik umenia (Nitrianska galéria)
Trvanie: 2×45 minút
Miesto: Nitrianska galéria, koncertná sála, Župné námestie 3

16:00     Komentovaná prehliadka výstavy finalistov
Stretnutie s finalisti COČ 2017 vo výstavných priestoroch Nitrianskej galérie.
Miesto: Nitrianska galéria, Župné námestie 3

19:00     Ceremoniál COČ 2017
Trvanie: 50 minút
Miesto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre, Ulica 7. pešieho pluku 1

20:00    Hra na budúcnosť _ Subjective Future
Koncept a réžia divadelného predstavenia: Petra Fornayová
Hra je subjektívnou interpretáciou blízkej či ďalekej budúcnosti štyroch postáv – štyroch umelcov zo štyroch rôznych umeleckých disciplín, ktoré sú v predstavení zároveň použité ako rovnocenné umelecké prostriedky. Z pozície budúcnosti pozeráme aj na prítomnosť, ktorá sa zrazu môže javiť inak. Tvoríme naše predstavy, vnímame svoje strachy a túžby. Pozorujeme naše vlastné možné budúcnosti.
Fiktívny dokument, ktorý nepriamo reflektuje aktuálne témy Ceny Oskára Čepana, je prezentovaný v spolupráci s Asociáciou Divadelná Nitra a so Starým divadlom Karola Spišáka v rámci programu Noc divadiel.
Trvanie: 55 minút
Miesto: Sála Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, Ulica 7. pešieho pluku 1
Rezervácie voľných vstupeniek a viac info: nitrafest@nitrafest.sk, www.nitrafest.sk

22:00     Afterka v Trafačke
Miesto: Fotogaléria Trafačka, Janka Kráľa 65

NEDEĽA 19. NOVEMBER
10:00  Raňajky v Trafačke  
Neformálna ranná diskusia na tému “Kto je Cena Oskára Čepana” za účasti finalistov a organizátorov COČ 2017.
Miesto: Fotogaléria Trafačka, Janka Kráľa 65

11:00     ASK? workshop pre mladých kritikov s Michalom Novotným
Workshop kritického písania a recenzií výstav súčasného vizuálneho umenia.
Registrácia: info@oskarcepan.sk
Miesto: Univerzitný tvorivý ateliér, Slančíkovej 1

13:00     Čepan Škola – workshop pre dospelých – ,,Tvorivé podhubie“
Multimediálny workshop plný zvukov, pohybu a myšlienok.
Trvanie: 60 minút
Miesto: Nitrianska galéria, Župné námestie 3
Viac info: 0908 824 464, erika.meszarosova@nitrianskagaleria.sk

Vstup voľný
Zmena programu vyhradená

O Cene Oskára Čepana

Cena Oskára Čepana je určená vizuálnym umelcom a umelkyniam do 40 rokov. Účasť v súťaži nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom a vzťahuje sa na výstupy v ľubovoľnej oblasti súčasného výtvarného umenia. Ocenenie realizuje od roku 2001 Nadácia – Centrum súčasného umenia a od 2016 v spolupráci s Residency Unlimited, Trust for Mutual Understanding a s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Súťaž vznikla v roku 1996 z iniciatívy Wendy W. Luers, prezidentky Foundation for Civil Society Foundation (USA), ako paralela k českej Cene Jindřicha Chalupeckého. Od roku 2002 je Cena Oskára Čepana súčasťou medzinárodnej siete identických súťaží YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovaných v krajinách stredovýchodnej Európy, kam patria Cena Jindřicha Chalupeckého (CZ), Cena Radoslava Putara (HR), Cena Dimitrija Bašičevića Mangelosa (RS), Denes Award (MKD), Artist of Tomorrow Award (KS), Zvono Award (BIH), The OHO Group Award (SLO), Ardhje Award (ALB) a Baza Award (BG).

 

Nadácia – Centrum súčasného umenia

Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia – nezisková kultúrna organizácia, ktorá sa venuje podpore súčasného vizuálneho umenia, stimuluje proces jeho tvorby a jej prezentácie. Robí tak prostredníctvom výstavných, grantových, vzdelávacích a dokumentačných aktivít, organizuje Cenu Oskára Čepana, festival vizuálneho umenia BLAF, aukcie súčasného slovenského umenia s podporou Sotheby’s, výstavy v OPEN Gallery, grantové výzvy, programy v oblasti vzdelávacej pedagogiky a i. Ako nezisková organizácia tak prispieva k posilňovaniu kultúrneho sektora na Slovensku, sídli v Bratislave. NCSU od marca 2016 vedie Christian Potiron.

Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia Centrum súčasného umenia. Ocenenie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond je hlavným partnerom projektu.

Organizačný tím

Christian Potiron – riaditeľ Nadácie – Centrum súčasného umenia
Zuzana Pacáková – koordinátorka Ceny Oskára Čepana
Lucia Mandincová – produkcia Ceny Oskára Čepana
Lucia Horňáková – PR Ceny Oskára Čepana
Jozef Tušan – vizuálna identita 22. ročníka Ceny Oskára Čepana
Onomatopoje – video

Kontakt

info@oskarcepan.sk

Archív

Cena Oskára Čepana 2015
Cena Oskára Čepana 2014

Ďakujeme za podoru našim partnerom

Hlavný partner / podporené z verejných zdrojov:
Fond na podporu umenia

Generálny partner:
J&T Banka

Hosťujúca galéria:
Nitrianska galéria

Mediálni partneri:
Denník N, Flash Art CZ&SK, RTVS, Radio_FM, .týždeň

Partneri:
Trust for Mutual Understanding, Residency Unlimited, works.io
Filozofická fakulta Univerzity Filozofa Konštantína v Nitre, Trafačka, PechaKucha Night,
Divadelná Nitra, Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre

Projekt ASK? podporili:
Bratislavský samosprávny kraj
Fond na podporu umenia
Slovart

Výstava laureátov 2015 a 2016 podporili:
Bratislavský samosprávny kraj
Fond na podporu umenia
Mesto Bratislava – Ars Bratislavensis
Trust for Mutual Understanding

Laureáti / finalisti 1996–2016

Cena Oskára Čepana (2001–2016)

2016 Julia Gryboś a Barbora Zentková / Lucia Luptáková, Daniela Krajčová, Juraj Gábor
2015 Radek Brousil & Ján Zelinka / František Demeter, Viktor Fuček
2014 Jana Kapelová / Martin Kochan, Jaroslav Kyša, Matěj Smetana
2013 Radovan Čerevka / Erik Sikora, Martin Vongrej, Zuzana Žabková
2012 Mira Gáberová / Tomáš Džadoň, Oto Hudec, Matej Vakula
2011 Tomáš Rafa / Kassaboys, Katarína Poliačiková, Ján Šipöcz
2010 Petra Feriancová / Štefan Papčo, Jaroslav Varga, Pavla Sceránková
2009 András Cséfalvay / Tomáš Džadoň, Viktor Frešo, Jarmila Džuppová
2008 Svätopluk Mikyta / Petra Feriancová, Ján Šicko, Jaroslav Varga
2007 Lucia Nimcová / Erik Binder, Patrik Illo, Filip Jurkovič
2006 Aneta Mona Chisa & Lucia Tkáčová / Stano Masár, Ildikó Pálová, Lucia Dovičáková
2005 Ján Vasilko / Radovan Čerevka, Radim Labuda, Ingrid Višňovská
2004 Michal Moravčík / Tomáš Agat Blonski, Jaroslav Kyša, Peter Maukš Voda
2003 Mário Chromý / Martin Kollár, Svätopluk Mikyta, Boris Sirka
2002 Pavlína Fichta Čierna / Juraj Dudáš, Stano Masár, Maroš Rovňák
2001 Marko Blažo / Erik Binder, Dorota Sadovská, Dušan Zahoranský

Cena mladého výtvarníka roka Tonal (1999–2000)

2000 Vanesa Hardi / Marianna Čunderlíková, Marek Kvetán, Bohuš Kubinský
1999 Emöke Vargová / Marko Blažo, Róbert Kočan, Dorota Sadovská

Mladý slovenský výtvarník roka (1996–1998)

1998 Ilona Németh / Dorota Sadovská, Emöke Vargová, Marek Kvetán
1997 Anton Čierny / Peter Ondrušek, Dorota Sadovská, Dušan Zahoranský
1996 Patrik Kovačovský / Bohuš Kubínsky, Dušan Zahoranský, Adriana Korkošová

Kto bol Oskár Čepan

Oskár Čepan (1925–1992) patrí medzi najväčšie osobnosti slovenskej vedy a kultúry dvadsiateho storočia. Bol literárnym vedcom, výtvarným teoretikom a kritikom, výtvarníkom, archeológom a paleontológom. To, že sme si to doteraz nevšimli, nemá iný dôvod ako našu vlastnú nevšímavosť k skutočným osobnostiam. (…) Z tohto hľadiska je pomenovanie ceny pre mladého výtvarníka menom Oskára Čepana výnimočným činom výtvarného spoločenstva. Čepan v sebe spája odvahu, étos, presvedčenie, intuíciu a schopnosť revidovať ustálené názory. Sú to vlastnosti ojedinelé, hodné mladých nositeľov Ceny Oskára Čepana a jej trvalého kultivovania.

Peter Zajac, júl 2014

Kritik – Cena ASK?

Akadémia Súčasnej Kultúry (=ASK?) je nová iniciatíva, ktorá sa viaže na skúsenosti N-CSU z organizovania Ceny Oskára Čepana. N-CSU dlhodobo pociťuje nedocenenie práce kritikov na Slovensku a nezáujem o kritické písanie u mladých ľudí, ktorí by, mimo iné, reflektovali aj tvorbu finalistov COČ.

Cena ASK? je prvé ocenenie pre mladých kritikov na Slovensku. Našim záujmom je motivovať a podporiť mladých teoretikov umenia a žurnalistov v písaní o súčasnej umeleckej tvorbe na Slovensku a tým pádom ho zviditeľniť. Cieľom je vychovať novú generáciu umeleckých kritikov, ktorí budú „rásť“ súčasne s finalistami COČ.

Laureátom 1. ročníka Ceny ASK? sa stal Omar Mirza.

 

Podmienky ocenenia:

– do Ceny ASK? sa môžu prihlásiť mladí kritici súčasného umenia do 40 rokov (v deň vyhlásenia laureáta max. 39 rokov) bez ohľadu na ich obor vzdelania.

– kandidáti prihlasujú texty v slovenskom jazyku v rozmedzí 3000 – 6000 znakov, ktoré boli publikované počas minulého roka vtedy autor uvedie meno editora, kde/kedy bol text publikovaný a dodá autorizáciu potrebnú na opätovné uverejnenie textu, prípadne ešte nepublikované texty.

– každý kandidát prihlasuje iba jeden text.

– porota nebude hodnotiť len samotný text, ale aj potenciál autora stať sa budúcim kritikom umenia, preto kandidáti prikladajú aj svoj životopis.

– prihlásené texty musia reflektovať aktuálne témy slovenskej umeleckej obce, výstavy realizované na Slovensku za posledný rok, prípadne sa venovať tvorbe finalistov COČ 2017.

– texty v elektronickej podobe (vo formáte doc., docx., či odt.) spolu s životopisom a briografiou prihlasujte na info@oskarcepan.sk do 23. 11. 2017, v predmete emailu, prosím, uveďte „Cena ASK? 2017„.

Porota:

Michal Novotný (ČR) je kurátor, kritik a publicista so stálym zázemím v Prahe, kde pôsobí ako riaditeľ a kurátor Centra pre súčasné umenie FUTURA. Online platforma Artsy ho menovala za jedného z 20 najvplyvnejších mladých kurátorov sveta. V roku 2016 sa stal laureátom Ceny Věry Jirousové odovzdávanej mladým začínajúcim a etablovaným kritikom výtvarného umenia.

Michal Murin (SR) je umelec a pedagóg. Popri umeleckej tvorbe sa venuje aj teoretickej a publicistickej reflexii vybraných okruhov súčasného výtvarného umenia (performancia, umenie akcie, umenie zvuku, nové média, digitálne média, intermédia a pod.), ktoré publikuje doma aj v zahraničí. Pôsobí ako zástupca šéfredaktorky časopisu Profil súčasného výtvarného umenia od roku 1992.

Jana Németh (SR) začínala ako reportérka v rádiu Devín, v rokoch 2010 až 2014 bola kultúrnou redaktorkou denníka SME. V Denníku N píše od januára 2015 najmä o umení, dizajne a architektúre.

Odmena:

Ocenenie bude odovzdané prvý krát tento rok, 14.12.2017 v Novej Cvernovke v Bratislave.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kritik – Blog

Dávid Gabera / Paralelné príbehy: retrospektíva Júliusa Kollera

Ján Kralovič / (O)živené zátišie

Michaela Brandejská / Cena Oskára Čepana 2017

Michal Stolárik / Niekoľko poznámok k cene Maľba 2017

Omar Mirza / Vyrovnávanie sa s pamäťou

Róbert Hiľovský / Víťazom sa stáva vzbura

Šárka Rösnerová / VÝSTAVA FINALISTOV OSKÁRA ČEPANA 2017

Výstava laureátov 2015 a 2016

Laureátky COČ 2016
Barbora Zentková a Julia Gryboś
Dávka sdílené pachuti (2017)

 

Počujem hlasy desiatok ľudí. Príbehy o hodine matematiky. O tom, čo trápne zas spravil neobľúbený spolužiak, kedy sa ide na lyžiarsky, kto sa na treťom poschodí včera zase opil. Vidím dlhú radu mladých ľudí s tvárami plnými pupienkov. Berú do rúk tácky, posúvajúc sa  k výdajnému pultu prezúvkami šúchajú o linoleum. Použité lístky na obed odpočívajú v bledomodrom plastovom košíku, záclony povievajú pred otvoreným oknami. Hliníkové príbory štrkocú o taniere pri naberaní tarhone, podozrievavo krájajú pečienku na smotane. Lakte sú opreté o umakartové dosky stolov. Hlasy sa miesia so zvukom zasúvania stoličiek, v pozadí počuť tiché bublanie variacej sa vody.

Výstava Dávka zdieľanej pachuti Barbory Zentkovej a Julie Gryboś v jedálni Novej Cvernovky však nie je až tak celkom o jedle. Nie je ani o nostalgii za kolektívnymi jedálňami či kultúrou stredoškolských internátov. V širších kontextoch ale uvažuje o dynamike, ktorú  majú tieto miesta života a zdieľania spoločné – pomalý a priebežný rozklad. Rozklad prirodzený v zmysle degradácie materiálu, ale aj rozklad spôsobený ľudským zásahom. Malými i veľkými históriami, zmenami režimu, prejdením budovy pod iných majiteľov, premeny jedálne na dočasný výstavný priestor. Zentková a Gryboś, vychádzajúc zo špecifického prostredia internátnej jedálne, sa pýtajú po najširších kontextoch produkcie statkov. Prečo, ako a koľko potravín, budov, strojov, nábytku, myšlienok, hodnôt, názorov, identít či spoločenstiev produkujeme, ako sa k nim vzťahujeme, ako ich používame a konzumujeme, ako ich necháme zanikať, prípadne ako sami zanikajú. Ako sa ich snažíme vytvoriť, ovplyvniť, ovládnuť, vlastniť. Akú stopu za sebou zanechávame; ako jednotlivci aj ako spoločnosť.

Pre účely výstavy preto Julia a Barbora priestor jedálne nanovo zabývali – stoličkami, stolmi, závesmi a zvukovou inštaláciou. Všetky tieto propriety sú však vychýlené, odklonené od svojich praktických funkcií. Opúšťajú modernistickú ideu trvácnosti, a i keď, podobne ako ich praktické predobrazy, chcú byť vizuálne príťažlivé, nemlčia o svojom pôvode. Nezakrývajú svoju nefunkčnosť, ale naopak na ňu poukazujú. Nie sú čírym inventárom, ktorý raz bude vymenený za lepší, modernejší, praktickejší. Sú stelesnením konštantného zlyhávania týchto predstáv.

Závesy preto netvoria prirodzenú transparentnú kulisu žitého miesta, ale separujú nás od vonkajšej reality; vytvárajú kompaktný vnútorný priestor, scénografiu rozkladu. Na stoličky v ňom nie je možné sa posadiť, na stoloch si nemôžme pokrájať pečienku na smotane. Objekty sú vytvorené z jedlého škrobu, neistota tkvejúca v ich nefunkčnosti tak v priebehu výstavy naberá na sile. Postupne totiž hnijú, a tak sa oproti svojim produktovo – dizajnovým vzorom (ale i oproti krásnym sebe samým pred začatím hnilobných procesov) stávajú akoby zbytočnosťou, estetickým parazitom. Postupná hniloba v nich posilňuje dočasnosť a krehkosť. Rozklad zabudovaný do ich samotného jadra im dáva silu byť kritickým hlasom komentujúcim nekonečný obeh vznikania a zanikania, ktorý má v súčasnej zrýchlenej spoločnosti produkcie a konzumu často tragické konotácie.

Voda vrie. Odpočítava nám čas? Varíme sa všetci vo vlastnej šťave neudržateľnosti?

Je dôležité sa dokola a nahlas pýtať, čo kladieme na oltár trvácnosti a pokroku.

Nad horizontom bielo-okrovej miestnosti visí dávka zdieľanej pachuti.

(Zuzana Jakalová)

 

Laureát 2015
Radek Brousil
Greenfashion (2017)
Kurátor: Michal Novotný
Typo: Martin Groch

 

Výstava, kterou máte před sebou je součástí plánované trilogie, navazující na projekt v Glasgow ze září letošního roku s názvem Red Naomi a nadcházející Cool Water ve Veletržním paláci Národní galerie v Praze. Co všechny tři výstavy spojuje je kritický výzkum mezi etiketou, ekonomií a ekologií. Brousil zkoumá kulturně zakořeněný zvyk dávání květin a to jak propojuje aspekty  směny a touhy na mnoha současných různých úrovních, globálních, lokálních i osobních, v jeho symbolických, tržních i environmentálních důsledcích.

Brousilova analýza však není sociologická, ale spíše pracuje s metodou dekontextualizace, kdy jsou jednotlivé elementy, formy a symboly vytrženy z původního kontextu v nových formacích zviditelňují vztahy moci.

V první výstavě trilogie se Brousil soustředil na africkou produkci většiny v Evropě dostupných řezaných růží, na katastrofální environmentální důsledky, který tento na vodu náročný průmysl pro lokální oblasti má, ale i na postavení dělníků, sexuální vydírání dělnic, vystavení jejich těl pesticidům, na historii  a často i určitou zaměnitelnost v pohybu lidí a komodit z Afriky na sever do Evropy, to vše propojené odrůdou růže Red Naomi a nepravděpodobnou, ale fascinující historkou o Naomi Campbell.

V Green Fashion se Brousilem vytvářené asambláže ještě více rozvolňují, ale zároveň o to více prolínají. Název odkazuje k další, v přirozenosti velmi nepravděpodobné odrůdě řezaných růží se zeleným okvětím. Zároveň v doslovném smyslu slova míří i na „zelenou módu“ tedy v posledních letech povstalé tendence aby všechno to, co konzumujeme bylo jaksi „přirozené“. A to včetně přirozené nepřikrášlené krásy, kterou má zajistit například dostatečný přísun přírodní, ale samozřejmě balené vody, která je v důsledku další ekologickou katastrofou. Tak jako v symbolu smyslnosti –  rudých okvětních lístcích růže, vyrostlé na otrocké práci v krajině měnící se na poušť, napuštěné pro uchování své “přirozené” krásy během dlouhého transportu dostatečným množství chemikálií a věnované jako mrtvé, ale čerstvě vypadající, se stejně tržním úmyslem, očekáváním oplacení této věnované smyslnosti, i zde Brousil rozehrává jednotlivé symboly na několika různých úrovních. Voda, která je právě primárním základem produkce růží, se stává tímto příslibem krásy z reklamní fotografie, úmyslně využívajícím erotickou nebo spíše až pornografickou kompozici, ale i symbolem této erotičnosti obecně, symbolem vlhké touhy. Další pornografický až ejakulativní moment je přefocením instruktážní fotografie pro vymývání očí, opět symbolů smyslové krásy, zasažených právě například pesticidy. V dalším motivu se k vábně vyplazenému jazyku z otevřených úst naklání ostrý trn. Vyznění je tak vždy minimálně dvouznačné, v líbivých, perfektně technicky zpracovaných motivech je vždy určitá kontradikce, která v neustálém vyplývání a vplývání zdůrazňuje snad až “krvavé” pozadí rudých i zelených růží. Fotografie nejsou digitální ani papírové, ale mají formu trojdimenzionálních textilních objektů doplněných o látky z české produkce a českého designu avšak primárně určené pro Africký trh. Její květinový motiv poté vytváří i kompozici jakéhosi závěsného obrazu, i toho však jaksi nafouknutého, vystlaného, doplněného o fotografii z textilních květin a umělých nehtů jakési výlohy. Právě tato polštářovost, měkkost, vybízející až k obětí, ještě dále problematizuje nastavenou ekonomii empatie a emocí. Další motiv, objevující se již na glasgowské výstavě, růže zkamenělé v karlovarském vřídle, tedy opět pomocí vody, symbolu života, umrtvené, ale zároveň uchované pro věčnost, a však zároveň vždy již falešné, jelikož se od začátku jedná o růže papírové, jsou pokryty průhlednou plastovou folií, jaksi připomínající pokrývku mrtvých těl, ale zároveň jakousi blánu, chránící membránu. Ta je poté potištěna anglickou říkankou, odrhovačkou, jednoduchého rytmu vždy začínajícího veršem “roses are red,” navíc v různých po internetu se šířících variacích. Právě určitá archaičnost této veršovánky, i když často rozbíjená současnými technologickými motivy, jaksi napovídá, že je možné, že emoce vlastně ani nikdy úplně přirozené nebyly. Brousilův postoj tak není jen odmítavě kritický, spíše se snaží přemýšlet jakým způsobem by určité emoční kontradikce jako je současné dojetí i vědomí si jeho falešnosti, mohli znamenat určitou cestu ven ze systému, jehož jedinou “opravdovou” kvalitou je měřitelný zisk.

(Michal Novotný)

 

Výstava prebehla od 1. 12. do 29. 12. 2017 (mimo 23. – 26. 12.).

Výstavu pripravila Nadácia – centrum súčasného umenia. Výstavu z verejných zdrojov podporil Bratislavský samosprávny kraj, Fond na podporu umenia a Mesto Bratislava I Ars Bratislavensis.