COČ-finalisti-FB-cover

 

Stanovisko poroty Ceny Oskára Čepana 2016

V pondelok 4. júla rozhodla medzinárodná porota v zložení Lily Hall, Francesca Gavin, Maxime Rossi, Barnabás Bencsik, Milena Bartlová, Dušan Barok a Peter Tajkov o 4 finalistoch 21. ročníka Ceny Oskára Čepana.

Členovia poroty Ceny Oskára Čepana s radosťou oznamujú mená štyroch finalistov a finalistiek pre rok 2016: Juraj Gábor, Julia Gryboś a Barbora Zentková, Daniela Krajčová a Lucia Luptáková.

Do sútaže sa v r. 2016 prihlásilo 54 umelcov a umelkýň pracujúcich naprieč širokým spektrom médií a konceptuálnych a kritických prístupov. Skutočnosť, že svoje portfóliá prihlásili umelci etablovaní v domácom a medzinárodnom prostredí, ako aj značný počet umelcov, ktorí stoja na počiatku svojej kariéry a ktorí sa do súťaže prihlásili poprvýkrát, svedčí o dôležitosti a pretrvávajúcej aktuálnosti Ceny Oskára Čepana.

Úroveň kvality prihlásených prác bola výnimočne vysoká a proces výberu finalistov nebol jednoduchý.

Juraj Gábor

Vo svojich multidisciplinárnych architektonických a performatívnych inštaláciach, ktoré často reagujú na konkrétne miesto, Juraj Gábor skúma rôzne spôsoby rámovania zmyslového vnímania. Dočasné pódium postavené z dreva funguje ako subtílny vizuálny otvor vystrihnutý do okolitej horskej scenérie a prináša reflexiu vzťahu politiky identity a tradície krajinomaľby.

 

Julia Gryboś a Barbora Zentková

Kolaboratívna prax Julie Gryboś a Barbory Zentkovej využíva spektrum interpretačných dimenzií medzi voľným gestom, kresbou a hudbou. Improvizáciu a nájdené objekty používajú na vytváranie osviežujúcich, formálne komplexných situácii, ktoré nie sú bez irónie.

 

Daniela Krajčová

Spoločensky angažovaná tvorba Daniely Krajčovej zahŕňa intímne spovede očitých svedkov historických tráum, ako aj rozhovory s utečencami a žiadateľmi o azyl v súčasnosti. Tie kombinuje s bohatým vizuálnym komentárom prostredníctvom animácie. Jej procesné a participatívne diela vznikajú v spolupráci s utečencami ako akt solidarity s ľudmi, ktorí sú marginálnizovaní alebo utlačovaní v súčasnej spoločnosti. Jej tvorba pôsobí proti procesu zabúdania tráum 20. storočia a zdôrazňuje nutnosť zaoberania sa týmto dedičstvom a koreňmi aktuálneho návratu podobných postojov.

 

Lucia Luptáková

Odvážne intervencie Lucie Luptákovej menia vnímanie konkrétnych miest prostredníctvom nehmatateľných prvkov, ako napríklad viacnásobné odrazy medzi zrkadlami, ľudia prechádzajúci skrz kocku vytvorenú z hmly na hudobnom festivale, alebo papierové pódium zničené dažďom behom okamžiku. Jej aktuálna tvorba vychádza z “potreby pochopiť ako moja minulosť — dospievanie v (post) komunistickom prostredí — nachádza vyjadrenie v mojej práci…pri výbere formálneho jazyka alebo v materiálových preferenciách.”

 

 

Čo získa víťaz

Víťaz Ceny Oskára Čepana 2016  získa finančnú odmenu vo výške 2 600 eur a 2-mesačný rezidenčný pobyt v New Yorku. Rezidenčný pobyt zabezpečujeme v spolupráci s organizáciou Residency Unlimited. Víťaz taktiež získa možnosť prezentovať svoju tvorbu, formou výstavy alebo inej verejnej prezentácie.

 

 

 

Odborná komisia a prihlásení

Francesca Gavin (UK/DE) je kurátorka a kritička, pôsobí v Berlíne a Londýne. Je ko-kurátorkou historickej výstavy na Manifesta11 v Zurichu. Ako kurátorka pracovala na množstve medzinárodných výstav v inštitúciách ako Palais de Tokyo a Site Sheffield. Je autorkou 5 kníh a prispievajúcou redaktorkou magazínov Kaleidoscope, Twin, Dazed, AnOther. Taktiež prispieva do množstva publikácií vrátane The Financial Times, Vogue, wallpaper*, ANP a Mousse.

Lily Hall (UK) je kurátorka a kritička so zameraním na súčasné umenie Východnej Európy a Ruska. Pôsobila v Calvert 22 Foundation, galériách Paradise Row, The Showroom a Jerwood Space v Londýne. Spolupracuje na kolaboratívnom multidisciplinárnom projekte They Are Here, prispieva do magazínu Art Licks. Medzi jej realizácie patria projekty Re-Shoot, Tate Modern, Witness, Camden Arts Centre, Their Wonderlands v Grey Area, Brighton a následne MAC Birmingham.

Maxime Rossi (FR) je vizuálny umelec, žije a tvorí v Paríži. Vystavoval v inštitúciách ako Palais de Tokyo či Galerie Edouard Manet, zúčastnil sa viacerých skupinových výstav v prestížnych svetových inštitúciách, okrem iného aj 19. bienále v Sydney. Svoj film Real Estate Astrology predstavil v Centre Pompidou. Sister Ship bol premietaný v Palais de Tokyo, ako aj v Halles des Boucher (kurátor Marc Bembekoff). Jeho práca je zastúpená vo významných verejných zbierkach ako CNAP a Artothèque Villeurbanne. http://www.maximerossi.com

Dušan Barok (SK/NL) sa venuje umeniu, teórii a softvéru. Je zakladajúcim členom iniciatívy pre kolaboratívny výskum umenia, médií a humanitných vied Monoskop, absolventom Piet Zwart Inštitútu v Rotterdame a členom zoskupenia La Société Anonyme. Momentálne pôsobí ako výskumný pracovník na Univerzite v Amsterdame.

Milena Bartlová (CZ) je historička a teoretička umenia, profesorka na UMPRUM. Venuje se dejinám umenia stredoveku, metodológii a historiografii dejín umenia, vizuálnym študiám a tiež kritike súčasného umenia. Píše aj kulturno-politickú publicistiku. Jej kniha „Skutečná přítomnost: středověký obraz mezi ikonou a virtuální realitou (2012)“ získala Cenu F. X. Šaldy.

Peter Tajkov (SK) je výtvarný teoretik. V nultých rokoch pôsobil ako kurátor výstav súčasného umenia v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach, kde pripravil množstvo monografických i tematických projektov a katalógov. Od roku 2001 pôsobí na Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. V oblasti súčasného umenia sa významne podieľal na formovaní, mapovaní a propagovaní súčasnej východoslovenskej scény. Zároveň sa aktívne venuje archeologickému výskumu, zvlášť stredovekej sakrálnej architektúre.

Barnabás Bencsik (HU) je kurátor a riaditeľ organizácie ACAX|Agency for Contemporary Art Exchange, ktorá podporuje rôzne formy spolupráce medzi miestnou a medzinárodnou umeleckou scénou. Ako kurátor pôsobil v Trafo Gallery a Műcsarnok|Kunsthalle, umelecky viedol MEO-Contemporary Art Collection. V rokoch 2008 – 2013 bol riaditeľom múzea súčasného umenia Ludwig Museum v Budapešti, no vďaka radikálnym postojom k maďarskej kultúrnej politike musel svoju pozíciu opustiť. Pôsobí ako nezávislý kurátor, je autorom viacerých publikácií o súčasnom umení, ako aj výstavných katalógov.

 

 

 

Do 21. ročníka sa prihlásilo 54 uchádzačov (zoznam je radený chronologicky podľa dátumu prihlásenia):

Petra Štefanková, Samuel Paučo, Peter Cvik, Miroslav Pomichal, Daniela Krajčová, Jan Valik, Dominika Lehocká, Katarína Balúnová, Juraj Gábor, Ivana Sláviková, Juraj Florek, Ján Šipöcz, Martin Lukáč, Martinka Bobríková a Oscar de Carmen, Marek Tušan, Rudolf Janák, Alexandra Barth, Andrej Haršány, Lucia Luptáková, Peter Barényi, Žofia Dubová, Matej Fabian, Mira Podmanická, Ján Ďurina, Nik Timková, Jakub Hošek, Ac One, Radoslav Repický, Peter Králik, Milan Vagač, Dominika Žáková, Martin Kochan, Ašot Haas, Martin Papcún, Lenka Lukačovičová, Svetlana Fialová, Filip Sabol, Lucia Tallová, Milan Ladyka, Gryboś/Zentková, Rastislav Sedlačík, Boris Sirka, Monika Hurňanská Stacho, Tatiana Takáčová, Tomáš Džadoň, Katarína Janečková Walshe, Kristián Németh, Ján Gašparovič, Martina Rötlingová, Tomáš Makara, Tomáš Gabzdil Libertíny, Tomáš Klepoch, Lucia Fabová a Vlasta Žáková.

 

 

 

 

Čepan Talks

Séria podujatí Čepan Talks prinesie bližšie informácie o prebiehajúcej výzve, skúsenostiach finalistov a laurátov, ako aj prednášky o kľúčových zručnostiach a príležitostiach pre úspech mladých vizuálnych umelcov. Do 4 miest prinesie hostí, ktorí sa podelia o svoje skúsenosti z medzinárodného umeleckého trhu, marketingu a budovania značiek.

Marek Šulik z marketingovej agentúry VISIBILITY predstaví ako efektívne využívať sociálne siete a internet na šírenie svojej tvorby. Tomáš Umrian zo Soda Gallery priblíži fungovanie galerijného sveta a medzinárodných umeleckých veľtrhov.

Ján Zelinka porozpráva o svojej 2-mesačnej stáži v New Yorku, Radovan Čerevka zhodnotí skúsenosť laureáta s trojročným odstupom, Martin Kochan porozpráva čo mu priniesla účasť v Cene Oskára Čepana a kam sa posunula jeho tvorba. Zuzana Pacáková predstaví príležitosti, ktoré mladým umelcom ponúka Cena Oskára Čepana. Program špeciálneho vydania v Bratislave predstavíme čoskoro.

Banská Bystrica 26. 5. 2016, štvrtok 17:30, Stredoslovenská galéria

viac info na Facebooku

Žilina 27. 5. 2016, piatok 17:30, Plusmínusnula galéria

viac info na Facebooku

Košice 2.6. 2016, štvrtok 17:30, Východoslovenská galéria

viac info na Facebooku

Bratislava 4.7. 2016, pondelok 19:00 Café Berlínka

viac info na Facebooku

Vstup na všetky podujatia je voľný.

 

 

 

O Cene Oskára Čepana

Cena Oskára Čepana je určená vizuálnym umelcom a umelkyniam do 40 rokov (do roku 2014 bola hranica 35 rokov), patrí do siete prestížnych súťaží YVAA a na Slovensku ju realizuje Nadácia – Centrum pre súčasné umenie.

Súťaž vznikla v roku 1996 z iniciatívy Wendy W. Luers, prezidentky Foundation for Civil Society Foundation (USA), ako paralela k českej Cene Jindřicha Chalupeckého. Súťaž od svojho vzniku prešla viacerými premenami a jej podobu formovali inštitúcie, ktoré ju dodnes organizovali: Slovenská národná galéria (1996), Vysoká škola výtvarných umení (1997–1998), Contemporary Art Agency – international (1999–2000), Nadácia – Centrum súčasného umenia (2001 – dodnes).

Od roku 2002 je Cena Oskára Čepana súčasťou medzinárodnej siete identických súťaží YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovaných v krajinách stredovýchodnej Európy, kam patria Cena Jindřicha Chalupeckého (CZ), Cena Radoslava Putara (HR), Cena Dimitrija Bašičevića Mangelosa (RS), Denes Award (MKD), Artist of Tomorrow Award (KS), Zvono Award (BIH), The OHO Group Award (SLO), Ardhje Award (ALB) a Baza Award (BG).

V súčasnosti Cenu odborne zastrešuje a realizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia. Účasť v súťaži nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom a vzťahuje sa na výstupy v ľubovoľnej oblasti súčasného výtvarného umenia.

Od roku 2016 Cenu koordinuje nový realizačný tím >

Koordinátorka Ceny – Zuzana Pacáková
PR manažérka – Michaela Kučová
Produkcia – Michaela Gáboríková
Grafický dizajn – 436
Video – U Vitéza

 

 

 

Laureáti / finalisti
1996–2015

Cena Oskára Čepana (2001–2015)

  1. Radek Brousil & Ján Zelinka / František Demeter, Viktor Fuček
  2. Jana Kapelová / Martin Kochan, Jaroslav Kyša, Matěj Smetana
  3. Radovan Čerevka / Erik Sikora, Martin Vongrej, Zuzana Žabková
  4. Mira Gáberová / Tomáš Džadoň, Oto Hudec, Matej Vakula
  5. Tomáš Rafa / Kassaboys, Katarína Poliačiková, Ján Šipöcz
  6. Petra Feriancová / Štefan Papčo, Jaroslav Varga, Pavla Sceránková
  7. András Cséfalvay / Tomáš Džadoň, Viktor Frešo, Jarmila Džuppová
  8. Svätopluk Mikyta / Petra Feriancová, Ján Šicko, Jaroslav Varga
  9. Lucia Nimcová / Erik Binder, Patrik Illo, Filip Jurkovič
  10. Aneta Mona Chisa & Lucia Tkáčová / Stano Masár, Ildikó Pálová, Lucia Dovičáková
  11. Ján Vasilko / Radovan Čerevka, Radim Labuda, Ingrid Višňovská
  12. Michal Moravčík / Tomáš Agat Blonski, Jaroslav Kyša, Peter Maukš Voda
  13. Mário Chromý / Martin Kollár, Svätopluk Mikyta, Boris Sirka
  14. Pavlína Fichta Čierna / Juraj Dudáš, Stano Masár, Maroš Rovňák
  15. Marko Blažo / Erik Binder, Dorota Sadovská, Dušan Zahoranský

Cena mladého výtvarníka roka Tonal (1999–2000)

  1. Vanesa Hardi / Marianna Čunderlíková, Marek Kvetán, Bohuš Kubinský
  2. Emöke Vargová / Marko Blažo, Róbert Kočan, Dorota Sadovská

Mladý slovenský výtvarník roka (1996–1998)

  1. Ilona Németh / Dorota Sadovská, Emöke Vargová, Marek Kvetán
  2. Anton Čierny / Peter Ondrušek, Dorota Sadovská, Dušan Zahoranský
  3. Patrik Kovačovský / Bohuš Kubínsky, Dušan Zahoranský, Adriana Korkošová

 

 

 

Kto bol Oskár Čepan

Oskár Čepan (1925–1992) patrí medzi najväčšie osobnosti slovenskej vedy a kultúry dvadsiateho storočia. Bol literárnym vedcom, výtvarným teoretikom a kritikom, výtvarníkom, archeológom a paleontológom. To, že sme si to doteraz nevšimli, nemá iný dôvod ako našu vlastnú nevšímavosť k skutočným osobnostiam. V literárnej vede (Kontúry naturizmu, 1977; Stimuly realizmu, 1984; Rázdelia romantizmu; Literárne bagately, 1971, 1992) bol tvorcom koncepcie pluralitných dejín slovenskej literatúry, zakázanej v čase neslobody, rovnako ako bolo tabuizované samotné slovo pluralita. Dnes tvorí pluralitná koncepcia základ uvažovania o dejinách slovenskej architektúry, výtvarného umenia, literatúry, divadla, filmu dvadsiateho storočia.

Vo výtvarnom umení bol Oskár Čepan už v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia autorom surrealistických koláží. V päťdesiatych rokoch tvoril abstraktné geometrické zápisníkové záznamy a od konca šesťdesiatych do konca osemdesiatych rokov intermediálne literáže (Obrazy Oskára Čepana, 2006). Bol teoretikom a diskusným partnerom bratislavských Konfrontácií, navštevoval od konca päťdesiatych rokov ich ateliéry, otváral im bytové a neskôr verejné výstavy doma a v zahraničí. Už v štyridsiatych rokoch písal Oskár Čepan o surrealistických obrazoch Giorgia de Chirica. V roku 1968 vydal priekopnícky výber textov Kazimíra S. Maleviča s kľúčovou štúdiou Malevičov suprematizmus. Publikoval štúdiu o neznámom rusko-slovenskom avantgardnom výtvarníkovi Sergejovi I. Šaršúnovi. Pripravil do tlače antológiu textov Vasilija Kandinského, ku ktorým napísal štúdiu Stupne Vasilija V. Kandinského. Rovnako pripravil do tlače veľký výber textov Od konštruktivizmu k produktivizimu. Tatlinova iniciatíva, do ktorej napísal text Pocta J. V. Tatlinovi. Na príprave týchto textov sa ako prekladateľka podielala manželka Naďa Čepanová. Ich vydanie bolo v čase začínajúcej pookupačnej normalizácie zastavené.

Rovnaký osud postihol Čepanove prvolezecké monografie o Mariánovi Čunderlíkovi a Rudolfovi Filovi. Čepanova interpretácia Rudolfa Filu medzi Erosom a Thanatosom korešponduje so súdobým konceptom Georgesa Batailla a Čunderlíkov kĺzavý prechod od figuratívneho umenia k abstrakcii chápal Čepan ako cestu, ktorej druhý smer vyznačovali túžby a výzvy telesného bytia. Už v roku 1964 sa vydal v úvahe o vzťahu slova a obrazu v textoch Ladislava Novomeského a fotografiách Martina Martinčeka po stopách Brancusiho, Pevsnera, Gabu, Dubufetta, Hartunga do nevidených a nevídaných priestorov nezbadaného sveta viditeľného a neviditeľného, ktorý práve vtedy objavoval vo svojej filozofii vnímania Maurice Merleau-Ponty. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa Oskár Čepan vďaka priateľstvu s Rudolfom Filom zúčastňoval s mladšími kolegami na jeho neverejných výstavných podujatiach na Strednej škole umeleckého priemyslu a Rudolfovi Filovi otvoril v roku 1988 prvú verejnú výstavu po takmer dvadsiatich rokoch.

Oskár Čepan bol spolu s výtvarníkmi Konfrontácií súčasťou mladej generácie, ktorá urobila v dejinách slovenského výtvarného umenia dvadsiateho storočia základný rez. Slovenské výtvarné umenie sa vzpieralo od začiatku abstrakcii ako základnej línii moderného výtvarného umenia. Odmietlo ju v časoch Fullových a Galandových Súkromných listov, neprijalo ju ani za čias nadrealizmu a ideologicky ju tabuizovalo v časoch socialistického realizmu. Až v šesťdesiatych rokoch sa stala abstrakcia v najrozmanitejších podobách, formách a prejavoch súčasťou pohybu, v ktorom sa naplno presadil pluralitný princíp a slovenské výtvarné umenie sa stalo rovnocennou súčasťou aktuálneho pohybu európskeho a svetového výtvarného a vizuálneho umenia. Po auguste 1968 sa však stalo abstraktné umenie opäť na dvadsať rokov najostrakizovanejšou súčasťou slovenského výtvarného umenia.

Oskár Čepan stelesňuje v prvom rade odvahu mladých výtvarníkov z okruhu Konfrontácií, ale súbežne s nimi alebo v tesnom slede za nimi aj konceptualistov a predstaviteľov všetkých foriem performancie a kultúry prezencie. Svojím prístupom, korešpondujúcim s fenomenologickou filozofiou vnímania, prekročil horizont dobového uvažovania. Nikdy od svojho presvedčenia neustúpil, radšej sa v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch pohyboval v neverejných nikách a priateľsky pomáhal mladším kolegyniam a kolegom – v tom spočíval étos jeho práce. Mal úžasnú vedeckú a kultúrnu intuíciu, preto je jeho teoretická práca stále podnetná a aktuálna. V roku 1976 sformuloval základný koncept autobiografickej archeologickej pamäte, ktorý sa uplatnil v takmer rovnakej formulácii o štvrťstoročie neskôr u Georgesa Didiho-Hubermana. Okrem toho mal výnimočnú vlastnosť – bol pripravený revidovať generáciami kanonizované, ale aj svoje vlastné ustálené názory. Stelesňoval asketickú podobu života v kultúre – radšej ostal v kultúrnom povedomí prítomný len latentne, ako by mal kvôli pohodliu a úspechu obetovať svoje presvedčenie.

Z tohto hľadiska je pomenovanie ceny pre mladého výtvarníka menom Oskára Čepana výnimočným činom výtvarného spoločenstva. Čepan v sebe spája odvahu, étos, presvedčenie, intuíciu a schopnosť revidovať ustálené názory. Sú to vlastnosti ojedinelé, hodné mladých nositeľov Ceny Oskára Čepana a jej trvalého kultivovania.

– Peter Zajac, júl 2014

 

 

 

Kontakt

Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia – nezisková kultúrna organizácia, ktorá sa venuje podpore súčasného vizuálneho umenia, stimuluje proces jeho tvorby a jej prezentácie. Robí tak prostredníctvom výstavných, grantových, vzdelávacích a dokumentačných aktivít, organizuje Cenu Oskára Čepana, festival vizuálneho umenia BLAF, aukcie súčasného slovenského umenia s podporou Sotheby’s, výstavy v OPEN Gallery, grantové výzvy, programy v oblasti vzdelávacej pedagogiky a i. Ako nezisková organizácia tak prispieva k posilňovaniu kultúrneho sektora na Slovensku, sídli v Bratislave. NCSU od marca 2016 vedie Christian Potiron.

Štatút Ceny Oskára Čepana 2016 – 6.5.2016

Od roku 2016 cenu koordinuje nový realizačný tím >
Koordinátorka COČ – Zuzana Pacáková
PR manažérka – Michaela Kučová
Produkcia – Michaela Gáboríková
Grafický dizajn – 436
Video – U Vitéza

TLAČOVÉ SPRÁVY
TS – Výzva 2016 otvorenáTS – Poznáme finalistov

ARCHÍV
Cena Oskára Čepana 2015
Cena Oskára Čepana 2014

ĎAKUJEME ZA PODPORU NAŠIM PARTNEROM
Residency Unlimited
Trust for Mutual Understanding
Slovenská národná galéria
works.io
Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici
Fond na podporu umenia
J&T Banka