Anton Čierny
CV
*1963 Bojnice
VZDELANIE: 1980 – 1984 Stredná umelecko-priemyselná škola v Bratislave 1985 – 1991 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave (1989 – 1991, Ateliér slobodnej kreativity Juraja Bartusza)
SAMOSTATNÉ VÝSTAVY: 1995 Cesta, Štátna galéria Banská Bystrica (kurátorka Alena Vrbanová) 1995 Anton Čierny – Inštalácia, Považská galéria umenia v Žiline (kurátor Milan Mazúr) 1997 Svitanie, Galéria Jána Koniarka v Trnave, Synagóga – Centrum súčasného umenia (kurátorka Jana Geržová) 2001 Second Hand / Gene Art, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach (kurátor Richard Gregor) 2002 Dom (utajené miesto), Galéria mesta Bratislavy – Pálffyho palác (kurátor Richard Gregor) 2006 One Day I decided to make a Trip – Zahrajže mi Európa (Song for Europe), Považská galéria umenia v Žiline (kurátorka Mira Putišová) 2008 Jan Štursa – DELTA, Šalounova vila, Praha, ČR 2010 Návody na vytváranie potrebných vecí a dojmov (s P. Fichtou Čiernou), Galéria SPACE, Bratislava (kurátorka Katarína Slaninová) 2011 Manuály v kostce (s P. Fichtou Čiernou), Galéria Kostka, MeetFactory, Praha, CZ
OCENENIA: 1992 Absolventská cena Martina Benku 1997 Mladý slovenský výtvarník roka (terajšia Cena Oskára Čepana) 2004 Nominácia na cenu Orange award (výstava Giant – European Conversation Pieces), Haag, NL
Stanovisko
.
Kurátorský text
Anton Čierny (1963, Bojnice) absolvoval v roku 1991 štúdium v Ateliéri slobodnej kreativity Juraja Bartusza Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Okrem vlastnej umeleckej tvorby je rovnocennou súčasťou jeho profesijného života aj kontinuálna pedagogická činnosť. Vrokoch 2007–2017 pôsobil ako vedúci Katedry intermédií VŠVU, dodnes tu vedie Ateliér priestorových komunikácií +. V neposlednom rade je aj výrazným organizátorom a kurátorom. Čierny sa ako príslušník generácie nastupujúcej na scénu krátko po Nežnej revolúcii, v súlade s duchom doby, veľmi skoro vymanil z limitov tradične chápaného média sochy. Sochu, resp. umenie ako také, vníma ako kontextuálny jav fungujúci zakaždým v zložitých súvislostiach daného priestoru a času. Postupne sa ťažisko jeho tvorby presunulo od objektovo-inštalačne poňatej sochy smerom k intermedialite, kde veľkú dôležitosť zohráva práca s performanciou a videom. V jeho ranej tvorbe dominovali univerzálne témy ako vzťah človeka a prírody, plynutie času, vývoj civilizácie, stvárňované prostredníctvom prevažne prírodných materiálov. Neskôr sa záujem Čierneho sústreďuje na konkrétne spoločensko-historické, ale aj osobné až intímne témy a problémy, v poslednom období napríklad na problematiku nacionalizmu, dejinných tráum, či ekológie, spracované v širokej škále výrazových prostriedkov od nájdeného objektu až po hrané video. Laureátom Ceny Oskára Čepana sa stal v roku 1997, keď ešte cena niesla názov Mladý slovenský výtvarník roka a na výstave v Galérii Medium sa vtedy prezentoval dielom Zariadenie na revíziu vitálnej energie (1995), spolu s ostatnými finalistami, ktorými boli Peter Ondrušek, Dorota Sadovská a Dušan Záhoranský.