Cena

Oskára

Čepana

O nás Partneri SK/EN Prihlásiť

2024

2022

2021

2020

2019

2018

2017

2016

2015

2014

2013

2012

2011

2010

2009

2008

2007

2006

2005

2004

2003

2002

2001

2000

1999

1998

1997

Víťaz

Cena Oskára Čepana

Kvet Nguyen

Paula Malinowska

Svetlana Fialová

Tomáš Moravanský

Archív

26. 11. 2024

Cez nekonečné momenty blednúcich snov ti noc o chvíľu predĺžim

→ Tlačová správa

11. 11. 2024

Rozhovory s laureátkami Ceny Oskára Čepana 2024 s Miroslavou Urbanovou pre artalk

→ Tlačová správa

26. 8. 2024

Vyjadrenie organizátoriek Ceny Oskára Čepana 2024 k ukončeniu spolupráce s laureátom Tomášom Moravanským

→ Tlačová správa

20. 8. 2024

Predstavenie tímu Ceny Oskára Čepana 2024

→ Tlačová správa

10. 6. 2024

“Označujú ma za renesančného človeka.” Tomáš Moravanský

→ Tlačová správa

3. 6. 2024

“Umenie nedokáže byť apolitické.” Kvet Nguyen

→ Tlačová správa

20. 5. 2024

“Jediné, na čo má zmysel tlačiť, je autentickosť výpovede.” Svetlana Fialová

→ Tlačová správa

7. 5. 2024

“ Zastávam kreativitu, ktorá je citlivá a angažovaná”. Paula Malinowska

→ Tlačová správa

19. 4. 2024

Cena Oskára Čepana 2024 pozná svojich laureátov a laureátky!

→ Tlačová správa

13. 4. 2024

POROTA - Erin Li

13. 4. 2024

POROTA - Lilia Kudelia

12. 4. 2024

POROTA - Piotr Sikora

11. 4. 2024

POROTA - AMIRA GAD

19. 2. 2024

VYHLÁSENIE 28. ROČNÍKA CENY OSKÁRA ČEPANA 2024

→ Fotoreportáž

Cena Oskára Čepana 2024

Cez nekonečné momenty blednúcich snov ti noc o chvíľu predĺžim

• Svetlana Fialová • Paula Malinowska • Kvet Nguyen

14.12.2024 - 28.2.2025

Komentovaná prehliadka: 23.1.2025 o 18:00, Pistoriho palace, Bratislava

Kurátor výstavy: Denis Kozerawski

Architektúra výstavy: Jakub Kopec

Vizuálna identita: Matúš Buranovský

Fotografie: Leontína Berková

— Výstava je realizovaná tímom Ceny Oskára Čepana v úzkej kooperácii s Pistoriho palácom v Bratislave. Projektová koordinácia: Petra Nela Pučeková Produkcia: Patrícia Chamrazová PR: Petra Wesserle — Organizátor: Nadácia – Centrum súčasného umenia Spoluorganizátor: privátna platforma na podporu umenia Collective Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia Partneri: Staré Mesto, Residency Unlimited , YVAA , Trust for Mutual Understanding, A4 priestor súčasnej kultúry, Ticho a spol. Mediálni partneri: Rádio Devín, Rádio FM, Artalk, Denník N

Vyhlásenie poroty

,,Tento rok sme zaznamenali rekordný počet uchádzačov*čok a stretnutie poroty bolo intenzívne, no efektívne. Prostredníctvom dôkladnej analýzy profilov a portfólií uchádzačstva sme dospeli k dohode, že zdôrazníme štyroch umelcov*kyne, ktorých hlas sa javil silný nielen z hľadiska konceptu, ale aj vizuality. Zohľadnili sme rozmanitosť médií a zdôraznili sme umelcov*kyne, ktorí sa v minulosti do Ceny Oskára Čepana už hlásili. Z našej perspektívy práca vybraného kvarteta reaguje na výzvy, ktorým svet umenia v súčasnosti musí čeliť. Rozhodli sme sa nominovať umeleckú prax, ktorá otvára nové spôsoby uvažovania o identite a odlišnosti (Kvet Nguyen), prekračuje hranice média (Svetlana Fialová), uznáva rozmanitosť a humor, ktoré umenie môže ponúknuť (Tomáš Moravanský), a vstupuje do dialógu s prírodou v súvislosti s novými technológiami (Paula Malinowska).”povedali Amira Gad, Piotr Sikora, Erin Li a Lilia Ku

Porota

Portfóliá prihlásených posudzovala medzinárodná porota zložená zo špičkových odborníkov a odborníčok v oblasti súčasného vizuálneho umenia.„Tento rok sa nám podarilo poskladať zaujímavú porotu.Vo svojom dvojročnom porotcovskom mandáte pokračujú Amira Gad a Lilia Kudelia. Do porotcovského tímu sme tento rok privítali aj Erin Li a Piotra Sikoru. Vyberali zo 63 prihlásených umelcov a umelkýň iba štyroch vystavujúcich*e, ktorí*é budú pracovať na nových projektoch a pripravovať výstavu v Pistoriho paláci v Bratislave. Ich zasadnutie sa uskutočnilo 9.4.2024 a výber trval vyše štyroch hodín”.Porota nakoniec prišla k rozhodnutiu a vybrala tri laureátky a jedného laureáta.

Kurátorský text

Keďže nové bývanie máme v tej časti mesta, ktorá sa od hlavnej stanice dvíha hore do kopcov – na okraji medzi mestom a prírodnou rezerváciou – zimné rána tu zväčša bývajú iné ako dole. Najčastejšie sú v opare, zriedka v oblaku, a raz za rok sa stane,že kým v meste sa ranné mlieko rozptýli, u nás je aj pred obedom stále tma.

Stres ma z postele vyhnal skôr, ako som zvyknutý. Občas to býva sadomasochisticky opojné. Hormóny prinútia metabolizmus naskočiť rýchlejšie, sprievodný smäd telu vybaví potrebné tekutiny a káva ma už nerozhádže tak, ako zvykne. Do nášho bytu na prvom poschodí vidieť priamo z ulice. Žalúzie preto ostávajú zatiahnuté alebo len na „pol žrde” – v takom uhle, aby sa do izby kompromisom predralo čo najviac svetla. Hoci len z pouličnej lampy.

V posteli. Telo máš stále uvoľnené a zohriate vďaka deke navrstvenej na letnom paplóne. Je pol šiestej ráno a z izby vedľa počuješ bublať vodu a cítiš výraznú vôňu kávy. V štrbine si všimneš siluetu,z profilu osvetlenú pouličnou lampou, ako opatrne zatvára dvere. Tlmené zvuky ranných rituálov sú tak upokojujúce a familiárne, až nerozumieš vlastnej mysli, ktorá vo fyzickej schránke neznesiteľne oťažie a opäť prepadne do nevedomia. Čas bdelosti bol tak krátky, že podvedomie vo svojej dočasnej pamäti stále drží predošlý naratív. Subjektívne skreslenie času ti dáva dostatok priestoru konečne vzniesť námietku:

„Namietam nielen voči súčasným činom, ale aj voči bremenu celých generácií, ktoré ma formovali.“

Telo je len zdanlivo krehké a pasívne...

Mami, vstávaj! - Každoročne má porota Ceny Oskára Čepana neľahkú úlohu vybrať umelcov a umelkyne, ktorí a ktoré budú zrkadliť inovatívne, vzácne a nadčasové výtvarné prístupy, ako aj zaujímavé globálne či lokálne diskurzívne a spoločensky sporné témy. Vzniká tak špecifické galerijné fórum, kde sa stávame aktívnymi účastníkmi príbehov, ktoré interpretujeme a prepájame so širšími spoločenskými súvislosťami. Tento rok nám výrazná trojica umelkýň predstavuje široký mediálny aj tematický výsek zo súčasného umenia – od reflexie pozície ženy v patriarchálne nastavenom akademickom prostredí, cez silné svedectvo o živote vietnamskej menšiny žijúcej na Slovensku, až po dokumentárnu fikciu o limitoch ľudskej percepcie a záhade, prečo svetlušky synchrónne blikajú.

Ich politické telá tu nie sú len statickým symbolom,ale aktívnym nástrojom skúmania a zmeny. Nezostávajú na úrovni teoretického pojmu; prostredníctvom umenia sa stávajú prostriedkom vyjednávania,obhajoby, zmeny či výskumu. Rozkladajú zaužívané stereotypy a predstavy, vytvárajú nové spôsobykomunikácie a skúmajú náš vzťah s ľudským aj mimoľudským svetom.

Umelecké projekty laureátok Ceny Oskára Čepana 2024 dokazujú, že telo je miestom, kde sa stretávajú osobné príbehy s globálnymi spoločenskými problémami, a zároveň platformou, kde vzniká nová politická imaginácia.V mysli mi rezonuje útržok z knihy Always Coming Home od Ursuly K. Le Guin, v ktorom píše: „Tí, ktorí budú prichádzať, nebudú pozerať na veci ako na minulosť. Budú ich vidieť ako súčasť nekonečného prúdu, ktorý pokračuje, prechádza cez nás a nesie so sebou čas, priestor a všetky bytosti. V ich životoch bude pravda zakorenená nie v spomienkach, ale v živote samotnom, v tej nepretržitej tvorbe a ničote, ktorou je existencia.”