Oskár Čepan

Som absolvent Ateliéru intermédií Fakulty výtvarných umení v Brne, spoluzakladateľ a jeden z kľúčových členov interdisciplinárneho združenia INSTITUT INSTITUT. Operujem na súčasnej výtvarnej, tanečnej i hudobnej scéne (tu pod pseudonymom Panáčik). Spolu s Terezou Sikorovou sa aj ako autorská dvojica dlhodobo venujeme sérii projektov rozvíjajúcich postavu/ideu tzv. post-klauna, manifestujúcej sa skrz miestne-špecifické performatívne intervencie a krátke filmy. Žáner post-klaun (post-clown) sme nazvali a notársky nechali overiť v roku 2019 počas verejného vystúpenia, ktoré mimo iných tvorilo pozvané publikum z rád bežných klaunov. Často sa objavujem aj v tvorbe iných autoriek a autorov ako koproducent, dramaturg, technik, editor a vo výnimočných prípadoch ako uvoľnený kurátor. V súčasnosti som doktorandom na Katedre teórie a dejín umenia Fakulty výtvarných umení v Brne. Moje diela boli uvedené vo viac ako šesťdesiatich galériách, festivaloch, divadlách, časopisoch a rádiách v Českej republike, na Slovensku, ale aj v Nemecku, Rakúsku, Bulharsku, Poľsku a UK. Napríklad naposledy som v Národnej galérii v Prahe nechal masírovať biliardový stôl. Zúčastnil som sa rezidencií v inštitúciách ako napríklad Banská St a nica contemporary (2023); Egon Schiele Art Centrum (2022), Burgas City a České centrum, Sofia (2019); Dům Umění města Brna (2019). V roku 2024 som sa za intervenciu „Dead in the Pool“, päťhodinové predstavenie, v ktorom sa okrem prítomnosti klauna ako plavčíka a paranoidne plávajúcich ľudí nič nedeje, stal finalistom prestížnej umeleckej ceny Art Grand Slam platformy Sport in Art, v rámci ktorej bude dielo vystavené počas nadchádzajúcich letných olympských hier v Paríži (bum!). Už od čias strednej školy som získaval mnohé ocenenia a nominácie v oblasti pohyblivého obrazu a populárnej hudby. Pravdou je, že som s týmito „umeleckými“ vecami začal ešte skôr ako som sa sám seba začal vôbec dotýkať a to bez toho, aby ma do toho niekto nútil. Čas od času sa pričiním nejakej výhre v rámci skupiny, nie že by mi na tom záležalo (vina!), veď sme predsa všetci vyhrali spomedzi toľkých spermií.

Stanovisko

Označujú ma za renesančného človeka. Sám by som sa nazval skôr McGyverom súčasného umenia. Moja tvorba je typická svojou mediálnou variabilitou a adaptabilnosťou voči predostretej situácii, často krát s prvkami subverzie a humoru. Dlhodobo sa zaoberám využitím choreografie pri skúmaní ľudského chovania vo vzťahu k formovaniu spoločensko-kultúrneho priestoru. Využívam pri tom poznatky z oblastí sociálnej psychológie, biologickej evolúcie, každodenného prežívania reality a pop kultúry. To sa ďalej odráža v mojich galerijných a miestne-špecifických projektoch, intervenciách do verejného (a súkromného) priestoru, choreografických experimentoch, audio/vizuálnych dielach či textoch. Špecifickou stránkou mojich činností je zapájanie a prepájanie výrazných osobností a inštitúcií naprieč kultúrnym spektrom. Vo voľnom čase rád varím, čítam, športujem, kŕmim balkónové holuby, hrám na rôzne hudobné nástroje, píšem, pozorujem ľudí, načúvam, diskutujem, upratujem, sledujem filmy (v tomto poradí). Rád by som viac cestoval a zbavil sa mojej poslednej nezdravej závislosti (sociálne siete).