Oskár Čepan

2020-2022 Magisterské štúdium na katedre Intermédií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. 2016-2020 Bakalárske štúdium na katedre Fotografie a Nových Médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave

SKUPINOVÉ VÝSTAVY

Ctrl + ↑ for Coyote Time (Trafó Galéria, Budapest, HU, 2024), Whoever settles down in a perfect home, will have to move (Glassbox, Paris, FR, 2023), Will I Ever Look Into Your Eyes Again? (Šopa Gallery, Košice,SK, 2024), FALL OPEN STUDIOS (AiR 351, Cascais, PT, 2022), Fossora (Galéria Mesta Bratislavy, SK, 2023), The Burn Before The Burnout (Karlin Studios, Prague, CZ, 2021), Temporary Connection With Dancing Plant (A Promise of Kneropy, Bratislava,SK, 2022), Miznúce Telo (Schaubmarov Mlyn, Pezinok,SK, 2021); NOWLESSNESS ACT III (Kunsthalle, Bratislava,SK, 2021); Garden Dialogues (Atelier XIII, Bratislava,SK, 2021); Wild Things Community Screening (HOTDOCK project space, Bratislava,SK, 2021)

REZIDENCIE

november 2023 MuseumsQuartier, Viedeň, Rakúsko

NOMINÁCIE

2022 víťazka open callu pre ženské umelkyne z krajín V4 platformy Secondary Archive (Platforma pre ženské umelkyne zo Strednej a Východnej Európy) 2021 Rotterdam Photo Festival shortlist 2019 PHMuseum Photography Grant, PhEST shortlist 2018 CZECH PRESS PHOTO, Canon Junior Award finalistka

Stanovisko

Zastávam kreativitu, ktorá je citlivá a angažovaná. Neopomína sociopolitické kontexty, v ktorých sa nachádza a na ktoré reaguje. Je to zároveň tá istá kreativita nerezignujúca na hravosť a zvedavosť, ktorými skúma potenciál vizuálneho jazyka ako nástroja pre komunikáciu spoločenských tém. Moja tvorba je rámcovaná zdieľaným pocitom mladej generácie neskorého kapitalizmu, ktorá postráda alternatívu v časoch globálnej klimatickej katastrofy a akcelerujúceho technologického vývoja. Vo svojich dielach, ktoré pracujú s prvkami fikcie a žánru New Weird, spytujem generatívny potenciál digitálneho umenia. Pracujem s momentom náhody v technike fotogrametrie, pomocou ktorej pretavujem fyzické objekty do 3D priestoru. Zámerne rozvíjam neočakávanú chybovosť, ktorú počítačový algoritmus pri budovaní 3D objektu vytvorí. Zaujíma ma kreatívny potenciál technológii a úloha, ktorú môže zohrávať v procese hľadania novej citlivosti a vzťahovania sa k planéte v 21. storočí. Vo svojom umeleckom výskume vychádzam zo štúdií z oblasti biológie, klimatológie, či vývoja technológií. Zároveň však zastávam intuitívny proces tvorby, ktorý by sa mohol zdať protikladným ku spomenutým zdrojom inšpirácie založeným na premise racionalizmu a logického myslenia. Zaujíma ma vzájomný vzťah racionálneho a intuitívneho so snahou o ich prepojenie. Rezonujú vo mne slová francúzskej umelkyne Camille Henrot, podľa ktorej mýty a veda nemusia nutne stáť proti sebe v opozícii: „Veda vzniká v presvedčení a viere. Ba čo viac, mytologické základy boli veľmi často použité na vytvorenie teórií, ktoré boli neskôr vedecky overené. Viera je často pôvodom intuície, ktorá sa potom stáva fyzikálnym alebo vedeckým zákonom (…)“1. Mýtus je niečo, čo zvyčajne nezvykneme považovať za pravdivé. Je bájnym príbehom ukotveným mimo našu zaužívanú realitu postavenú na racionálnom zmýšlaní a interpretovaní sveta. Ked sa však vrátime k mytológiám pochádzajúcim z kolísky európskej civilizácie, až podozrivo nám svojimi metaforami pripomínajú vzorce diskriminácie prítomné v súčasnej spoločnosti. Aj preto vo svojej tvorbe a umeleckom výskume pracujem s posthumanistickými teóriami, ktoré na diskrimináciu prítomnú už v antickom svete považovanom za miesto zrodu demokracie trefne poukazujú. V súčasnosti sa venujem pretváraniu týchto mytologií pomocou feministických a queer- ekologických perspektív. Príbehy vzájomných vzťahov ľudského tela s telami mimoľudskými zasadzujem do kontextov 21. storočia. Potrebujeme nové mytológie, ktoré manifestujú nové spôsoby vzťahovania sa k planéte, mimoľudským aktérom, a napokon k nám samým.

1 Camille Henrot “Gross Fatigue” https://vimeo.com/87586331, 2014