Víťaz
Cena Oskára Čepana
František Demeter
Archív
24. 10. 2015
22. 10. 2015
15. 10. 2015
10. 9. 2015
František Demeter
CV
* 1975 Trebišov
ŠTÚDIUM: 1994 – 2000 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, ateliér maľby prof. Jána Bergera
SAMOSTATNÉ VÝSTAVY: 2017 – Nemám nič, Galéria ± 0,0, Žilina, SK; Veľké plátno, Galéria 19, Bratislava, SK; 2014 – Nic než plocha, Galerie SPZ Praha, CZ; NIE ÁNO NIE, Krokus Galéria, Bratislava, SK;
SKUPINOVÉ VÝSTAVY: 2018 – Stála expozícia Stana Filka v SSG/ Časť druhá: František Demeter a Tomáš Džadoň - PAVILÓN, Stredoslovenská galéria, SK; #OK/XII. Trienále malého objektu a kresby, Galéria Jozefa Kollára, Banská Štiavnica, SK; 2017 – Konstruktivní lyrika, Galerie města Plzně, Plzeň, CZ; Nový Zlínsky salon, Co je současný obraz?, Krajská galerie výtvarného umění ve Zlíně, Zlín CZ; Obrazy toho čo zostalo, Krokus Galéria, SK; 2016 – Letná výstava 2016, Krokus Galéria, SK; Miera abstrakcie v konkrétnom živote klesá, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, SK; 2015 – Výstava finalistov Ceny Oskára Čepana 2015, DIG Gallery, Košice, SK; Rozum a vzdor, Východoslovenská galéria, Košice, SK; Letná výstava 2015, Krokus Galéria, SK; 2014 – VII. Zlínsky salón, Krajská galerie výtvarného umění, Zlín, CZ; Letná výstava 2014, Krokus Galéria, SK; 2012 – Letná výstava 2012, Krokus Galéria, SK; 2011 – 1+2+3+4=10, Dom umenia, Bratislava, SK; Sharing a room (s Ch. Bazant-Hegemarkom), Krokus Galéria, SK; 2010 – Ateliér maľby Koceľova 23, Dom umenia, Bratislava, SK
REZIDENČNÉ POBYTY: 2017 – BANSKÁ ST A NICA Contemporary
Stanovisko
.
Kurátorský text
“U Demetera je prítomná zámerná deestetizácia. Proces tvorby sa prejavuje aj navonok, vystupuje na plochu. Témou sa stáva nedokonalosť, neúmyselnosť, chybné rozlíšenie (2014). Závan terpentínu, ešte vlhká maľba (2014) sugeruje pocit akoby autor dokončoval diela ešte aj teraz, počas výstavy. Jednoznačná diferenciácia (2014) medzi umeleckými žánrami (maľba, obraz, objekt, inštalácia) v prípade Demeterovej výstavy nie je možná. Je zámerne zahmlievaná, navyše obohatená aj o model (2014) participatínej účasti diváka na aktivizácii diela. A to nielen v procese posunu a zrušenia averzu a reverzu diela. Autor pracuje s výrezmi, konštrukciu diel skladá z fragmentov, perforuje obraz a vytvára cez neho priehľady. Kvadratická konštrukcia rámu tak niekedy nesie iba malú farebnú mapu plátna, ktorá je do nej začlenená ako „ostrov“. Inokedy je z plátna „vykrojené“, aby sa vytvoril pohľad do obrazu (objektu), a ten sa stáva nástrojom na pozorovanie okolia, vymedzuje naše vnímanie.
Druhým dôležitým momentom v Demeterovej tvorbe (okrem spomenutej tematizácie vlastnej ne-istoty) je spochybňovanie a hľadanie dnešného zmyslu maľby, samotného významu pojmu obraz. Obraz už nie je niečím na čo divák pasívne hľadí, je objektom, ktorý pohľad určuje, ktorý nie je možné obsiahnuť z jedného stanoviska. Je nutné ho obísť, premiesiť. V tomto procese sa začína rozvíjať formálna hra na ktorú, ak divák pristúpi, dostáva sa do aktivizačného modelu, vstupuje do komunikácie. Základný predpoklad (2014) pochopenia diel je aj spontánnosť, sugestívnosť a v konečnom dôsledku aj radosť z formalizmu.” (úrovok z recenzie Jána Kraloviča:“Obraz nestálosti "(Áno Nie Áno Františka Demetera)